Jar v živote gazdu nie je len o tom, že stúpajú teploty a mizne sneh. Nie je rovnaká ako leto, jeseň či zima. Každé obdobie je v kole roka niečim výnimočné, niečo odchádza, niečo prichádza. Nerobíme stále tú istú prácu, len v inom prostredí, ani sa nám prostredie a teploty nemenia len za oknom kancelárie. Ročné obdobia nie sú u nás len o výmene odevov a obuvi.
Aj keď tohtoročná zima bola u nás pekná a užili sme si všetky jej krásy, v istom období sa človek už začne tešiť z jej konca a príchodu nového života. Z pučania stromov, rastu novej trávy, príchodu mláďat. Ubúdajú povinností s kúrením a chystaním dreva a tiež možnosti venovať sa viac sebe. Na druhej strane pribúdajú povinností okolo záhrady a zvierat.
Prebúdzanie pernej sily sa nedeje vedľa nás, deje sa s nami, sme súčasťou tohto prebúdzania. Tak ako príroda, aj hospodár musí spraviť na jar isté úkony. Ak strom na jar nevyženie puky, tak nebude ani kvitnúť a nebude mať ani žiadne plody. Rovnako je to s prácou hospodára.
Koncom zimy sa narodilo šesť kozliatok, neskôr začalo dojenie kôz. Žiaľ nepodarilo sa na jeseň pripustiť jednu kozu, no cap hoc aj zo zásterou „pripustil“ inú – ešte mladú kozičku, ktorú sme chceli pripúšťať až tohto roku. Tú sme po nejakej dobe zasušili, aby nám radšej podrástla a energia nešla do tvorby mlieka. Rozbehla sa u nás produkcia mliečnych výrobkov.
Skorá jar bola ešte pomerne oddychová. Vlastne tu na Liptove trvá skorá jar pomerne dlho. V marci sme zúčastnili zhromaždenia Gazdovskej obrody, kde sme prispeli prednáškou o varení piva v domácich podmienkach a pred Veľkou nocou – ešte za sneženia, ktoré striedal dážď – sme pomáhali rozoberať a nakladať starú drevenicu v Liptovských Revúcach. Oproti dolniakom kŕmime dobytok podstatne dlhšie senom. Zatiaľ čo na juhu sú stromy v apríli v kvete, tu sú ešte len malé púčiky. Nie je ešte čo kosiť. Neraz som sa počas pracovnej cesty z Brna zastavil v Drietome na pramenitú vodu a priniesol odtiaľ kozám vysokú trávu v nákupnej taške. Prvá tohtoročná tráva, ktorú kozy jedli bola z okresu Trenčín. Neskôr, keď tráva trocha povyrastie nosíme ju od kosiacich susedov. Až od polovice mája – po dažďoch – môžu kozy jesť plnohodnotné zelené krmivo.
Začiatkom mája sme začali sadiť vo veľkej záhrade. Najskôr sme porozbíjali hrudky hliny, vyčistili ju od buriny a nasledovalo sadenie základných potravín ako zemiaky, cibuľa, kapusta, ale i kŕmna repa pre kozy. V prednej záhrade sme vysádzali priebežne, cesnak je tam už od jesene. Po zime sa v zemi začali objavovať diery a chodbičky. Začala nám miznúť aj vysadená zelenina, z čoho sme boli dosť rozhodení, nakoľko do príprav záhrady sme investovali množstvo času a energie. Tieto diery sa objavujú na viacerých miestach v obci. Spočiatku sme vyhodnotili, že sa jedná o chrobáka „medvedíka“, ktorého sme si zrejme priniesli s hnojom. Neskôr po rozkopaní jednej diery a objavení hniezda sme zistili, že sa jedná o hlodavca hryzca. Je tu toho roku premnožený. Do boja sme nasadili dvojicu mačiek, ktoré sme si tiež zohnali na jar z dôvodu regulácie hlodavcov. To, že sa jedná o hlodavca a nie o chrobáka nás svojim spôsobom potešilo a to preto, lebo medvedík sa rýchlejšie množí a tiež preto že vieme, že problém nie je v našom hnoji a môžeme ním hnojiť aj o rok. Celkovo táto skalnatá zem „Na skalke“, ako našu ulicu volajú, potrebuje ešte poriadnu dávku živín.
Pokiaľ ide o odchov mláďat, táto jar bola dosť neúspešná, až priam zúfalá. Pre nás však bola poučením do budúcna. Podarilo sa nám vyliahnuť asi 18 kuriatok oravky. Tie sme dali do ohrady v humne, v ktorej sme po minulé roky odchovali množstvo hydiny. Jedného rána – asi po mesiaci – sa však v ohrade namiesto osemnástich nachádzali len tri kuriatka. Jediným predátorom pre nás dovtedy bola líška. Miestne líšky sme už nakŕmili až až. V ohrade bola len niekoľkocentimetrová špára, cez ktorú líška neprejde. No prišlo niečo menšie a kuriatka odnieslo – či kuna, či potkan… nevieme. Diera je už zalátaná. Chvála ti Vesmír za tieto tri, ktoré si nám nechal. V podobnom duchu sa niesol aj odchov králikov. Podarilo sa nám pripustiť obe chovné samice. Jedna krásne vrhla asi 6 kúskov, druhá len jedno veľké. To umrelo. Tá samica, ktorá vrhla tých 6 kusov umrela tiež – zrejme ju zdulo, ako som usúdil pri sťahovaní z kože, nech je z nej aspoň nejaký osoh. Malé sme dokrmovali kozím mliekom z fľašky. Krásne pili, no časom začali umierať pravdepodobne na kokcidiózu, takže z králikov zatiaľ nič.
Najväčší pracovný výkon však padol v domácej pekárni. Povedali sme si, že do konca mája bude hotová. Robili sme po kúskoch, podľa možností, vrátane tých finančných. Najskôr sa robili omietky, nátery, potom drevené stropy, ktoré boli pred rokom ešte ohradou. Nasledovala dlažba a montáž zásuviek, až sme sa napokon v polovici apríla pustili do zariadenia pekárne. Tvoria ju dva pulty – jeden na prípravu pečiva, iný s drezom slúžiaci aj na cedenie mlieka, prípravu syrov a samozrejme na umývanie riadu. Až na pár detailov je pripravená a môže sa strihať páska. Civilná kuchyňa už nebude plná misiek a hrncov z prípravy chlebov a syrov.
Jar bola taká, aký je sám život, v niečom sa nám nedarilo aj preto že sme nemali dostatočné vedomosti, alebo sme neboli dôslední. V inom sa nám podarili dosiahnuť ciele a to preto, lebo sme zabrali a šli sme si za nimi. Na jar však u nás prebehli všetky úkony potrebné k privítaniu leta.
Fotogaléria z dokončenia domácej pekárne:
