ZAREGISTROVANÉ OBČIANSKE ZDRUŽENIE CHOČ: CHCEME ROZPRÚDIŤ SPOLOČENSKÝ ŽIVOT, ORGANIZOVAŤ PODUJATIA, PONÚKAŤ DOMÁCE VÝROBKY..1.10 POZÝVAME NA KONCERT!
AKO NEVYHNUTNÝ VIDÍM NÁVRAT K LOKÁLNOSTI (PODPORA MIESTNYCH HOSPODÁROV).. ZAPLAVOVANIE SVETA POTRAVINAMI VO VLASTNÍCTVE JEDNEJ NADNÁRODNEJ KORPORÁCIE NEVNÍMAM AKO POKROK..
ROZHOVOR SO STANISLAVOM PIROŠÍKOM: nielen o založení občianskeho združenia Choč a jeho plánovaných aktivitách, ale aj o gazdovaní, potravinovej sebestačnosti, výrobe potravín, význame osláv slnovratu a o našej obci.
Priblíž našim čitateľom, odkedy bývaš vo Valaskej Dubovej, kde je Tvoje rodisko, a prečo si si vybral Valaskú Dubovú?
Stanislav: “Vo Valaskej Dubovej som prvýkrát spal 1. mája 2014, sme tu teda už viac ako osem rokov. Predtým sme bývali v podnájme v Ružomberku a keď majiteľka bytu oznámila, že ho chce predať, naše rozhodnutie kde chceme bývať bolo jasné. Mali sme len dve podmienky – drevenica a Liptov.
A tak sme začali pozerať drevenice na Liptove. A tá, v ktorej bývame, nám najviac vyhovovala, nakoľko bola hneď obývateľná a bol k nej pozemok vhodný na gazdovanie. Občas sme sa chodili z Ružomberka kúpať do Dolného Kubína, takže Valaskú Dubovú sme obchádzali. Páčila sa nám táto vysvietená dedinka a žena si vtedy vravela, že tu by chcela raz bývať. Párkrát sme tu boli v Jánošíkovej krčme.
Inak ja som rodený Žilinčan a žena Košičanka. Po ôsmych rokoch neľutujem, že žijeme a gazdujeme práve tu. Sme radi, že do drevenice na Skalke sa po rokoch, kedy slúžila len ako víkendová chalupa, vrátil gazdovský život. V našej dedine je dobrý kolektív ľudí, ktorí si skôr pomôžu ako uškodia. Síce som už počul kadečo o tom, akí sú údajne Dubovčania závistliví a podobne, ale títo ľudia sa mi zrejme vyhýbajú, lebo som tu nikoho takého nestretol. My sa tiež radi zapájame do verejného života na dedine a teší nás, že naša dedina žije spoločenským životom.”
Založil si stránku, resp. projekt Kolchoz Liptov…o čo presne ide a aké sú ciele? Na stránke sa venuješ aktivitám: tradičnému spôsobu života, pestovateľstvu, chovateľstvu (gazdovanie, hospodárenie), prírode, zberu odpadu (aj kuchynského), výrobe domácich potravín a nápojov (chlieb, víno), hranie na harmonike a spev…
Stanislav: “Na tejto stránke sa venujeme gazdovskému spôsobu života v úplnosti, teda so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane kultúry, zvykov a úcty k prírode a matke Zemi. V podstate už keď sme sa nasťahovali do Valaskej Dubovej, bol náš cieľ jasný – založiť tu sebestačné hospodárstvo. A tak sme začali budovať, ale aj učiť sa stále nové veci a učiť sa aj na vlastných chybách.
Nedovolím si tvrdiť, že som nejaký skúsený hospodár, ktorý bude rozdávať múdrosti na všetky strany. Tu prinášam len svoje vlastné skúsenosti. Napríklad, keď sa mi podarí spraviť chutné slivkové víno, tak opíšem ako sa mi to podarilo. Tiež tu približujem taký bežný život, čo musí hospodár spraviť na jar, v lete, na jeseň a čo robí i v zime.
Celý projekt „Kolchoz Liptov“ vznikol vtedy, keď sme sa dali dokopy aj s inými súdruhmi, ktorí sa venujú hospodáreniu, či výrobe domácich potravín a začali sme si pomáhať a meniť suroviny či pomáhať s odbytom. Napríklad jeden náš člen, ktorý je včelár, mi predal väčšie množstvo medu za výhodnú cenu, ja som z neho spravil medovinu a on zasa časť fliaš distribuoval po svojom okolí. Alebo mi vyliahol hydinu a podobne. Už niekoľko rokov robíme okolo Lucie výročné kolchoznícke schôdze, kde sa zídeme, hodnotíme hospodársky rok, pochutíme si na domácich potravinách a zaspievame. Na druhý deň nás potom čaká obhliadka hospodárstva a následná turistika.”
Aké zvieratá chováš a čo také nevšedné (nielen z potravín) vyrábaš?
Stanislav:“Chováme kozy, králiky, sliepky nosnice a brojlere. Mäso okrem slaniny prakticky v obchodoch obchádzame, vystačíme si s tým, čo máme, nakoľko ho jeme raz za týždeň, ako by to podľa nás aj malo byť. Človek si dnes zvykol jesť mäso na raňajky, na obed, aj na večeru. Už nehovoriac o neznesiteľných podmienkach zvierat v priemyselnej výrobe.
Z potravín máme vlastné vajcia, mäso, mlieko, potom celú škálu zeleniny zo záhrady, to menovať nejdem. Na jeseň si vyrábame vlastné víno, predovšetkým z bazy, sliviek a trniek. Občas varím aj domáce pivo, tu si však musím zabezpečiť slad, chmeľ a kvasinky. Z mlieka robíme syry, ale aj tvaroh, či rôzne nátierky. Žena pečie domáci kváskový chlieb, na ktorý sa jej len nedávno podarilo získať oprávnenie na predaj z dvora. Väčšie množstvo sa pečie v peci na drevo a ten chlieb odtiaľ má úplne inú vôňu. Pec má však aj svoje nevýhody, nakoľko nemá tlačidlo na určenie teploty a pripraviť v nej správne podmienky pre pečenie chleba chce istú dávku majstrovstva, pokusov a kúska šťastia.
Občas si šijeme vlastné odevy ako napr. pracovnú ľanovú košeľu, nohavice, ale tiež sukne a čiapky pre deti. Tiež sa venujeme výrobe liečivých mastí napr. zo smrekovej živice či z nechtíka, ktorý pestujeme. Posledný rok sme sa začali zaoberať viac aj bylinkárstvom či už na čaje, alebo na liečivé tinktúry, ktoré slúžia raz ako prevencia, inokedy ako liečivo napríklad na reumatické problémy.
Tento rok som si tiež vyrobil prvú vlastnú píšťalu – koncovku a chcem sa vydať aj týmto smerom, keďže na píšťaly pravidelne hrávam. Občas si len tak pre oddych vybehnem zahrať na skaly, ktoré vedú ponad cestu na Choč.
Ďalším remeslom, ktorému som sa začal venovať, je spracovanie koží a následné šitie odevov či iných predmetov z nich. Tu je ale predo mnou ešte dlhá cesta.”
„Na dedinách sa ani zďaleka negazduje tak ako predtým, čo sa však v súčasnej geopolitickej situácii môže rýchlo zmeniť“, píšeš na stránke. Vidíš teda význam v návrate k tomuto spôsobu života, ktorý sa vytráca?
Stanislav P: “Historický materializmus hovorí o tom, že hybnou silou dejín a zmýšľania človeka v tom či onom historickom období nie sú ani tak „činy dejateľov“, ale spôsob výroby. V histórii rozvoj výrobných prostriedkov prinášal vždy novú dobu, nové zriadenie a nové zmýšľanie človeka. Nemôže napríklad fungovať veľká automobilka a feudalizmus. Takisto Aristoteles, ktorý priniesol množstvo prevratného a hodnotného, vo svojej dobe považoval otroctvo za normálne a prirodzené.
Stav výrobných prostriedkov dospel do štádia, že na dedinách sa prestáva gazdovať, niekde menej, niekde viac. Ľudia chodia do práce, potraviny si kúpia v obchode. Svojim spôsobom to dáva zmysel a aj logiku, a je to v poriadku. Prirovnanie, že tí, ktorí gazdujú, sa k niečomu vracajú, nie je až tak úplne presné. Lebo ľudia pred 100 rokmi okrem poľa často nič iné pre obživu nemali, pracovali ručne celý rok, aby si zabezpečili základné potraviny, nad ktorými by dnešní ľudia, keby to mali jesť už piaty krát po sebe, ohrdli nosom. Na chlieb sa naozaj drelo, neúroda znamenala hlad. Dnes máme obchodné domy a keď sa neurodia zemiaky, tak si ich idem kúpiť, život ide ďalej. Preto chápem, že rozvoj výrobných prostriedkov mnohým životy uľahčil a nestaviam sa zásadne proti nemu len preto, že ja mám rád gazdovanie. Aj keď pri súčasnej kapitalistickej priemyselnej výrobe sa zasa ponúkajú otázky ohľadom kvality a podobne.
Tento systém je však závislý na energiách – na palive, elektrike, plyne a podobne. Je závislý na neustálom transporte a dovoze potravín naprieč krajinou, ale aj svetadielom či svetom. Lokálnosť sa vytráca, z našej krajiny sa niektoré plodiny vyvezú a tie isté sa zasa z inej časti sveta dovezú. A pokiaľ sa stane, že niektoré energie prestanú byť samozrejmosťou, ľudia na to rýchlo doplatia. To je samozrejme ten najhorší scenár, ktorý nikomu neprajem, no žiaľ, niekde sa tak už deje.
Celkovo ako nevyhnutný, a to bez ohľadu na nejakú vojnu, či odstavovanie od surovín vidím návrat k lokálnosti. Zaplavovanie sveta potravinami vo vlastníctve jednej nadnárodnej korporácie nevnímam ako pokrok. Tiež som už hovoril o veľkej ekologickej stope, ktorú spôsobuje neustály transport potravín či živých zvierat. Niekedy počúvam, že v socializme nebola možnosť výberu, ale dnes si kupujeme tie isté výrobky v Ružomberku aj v Kodani. Keď zmeníte región, či krajinu, všade je to isté.
Pri lokálnom systéme potravín, teda pri podpore miestnych hospodárov a družstiev, môžu byť spokojní aj hospodári aj zákazníci po celom svete, lebo každý nájde svoje odbytisko na lokálnych trhoch. Nespokojní by boli len globalisti s miliardami obratov. Malo by to vplyv na možnosť výberu, pestrosť jednotlivých regiónov a krajín, ale tiež na kvalitu.
Nechcem nútiť gazdovať ľudí, ktorých to nebaví a majú radšej bazén a gril, no bolo by dobré, aby tí, ktorých to baví, to mohli robiť naplno a uživili sa tým. Nemusia byť milionári, stačí aby to mohli robiť dlhodobo.
Gazdovať však odporúčam všetkým, ktorí majú túto možnosť a nemusia sa tým hneď živiť v zmysle finančných príjmov. Človek sám sebe dopraje istú sebestačnosť, vyššiu kvalitu a rozhoduje o svojej budúcnosti viac ako len o výške platu – i keď áno, chce to prácu a čas.”
Na stránke píšeš: „Ťažko povedať koľké roky či stáročia sa v našej dedine nekonal slnovratový obrad, no boli by sme radi, keby sa nám podarila ustanoviť staronová tradícia..“ Čo pre Teba znamená slnovrat a majú podľa teba také obrady magické účinky (napr. na odohnanie negatívnych síl, ako verili naši predkovia)
Stanislav: Slnovrat je pre mňa „originál“, teda pôvodný sviatok, ktorý nielen Slovania, ale aj iné národy slávili pred privezením nového náboženstva. Neskôr došlo k pokresťančeniu týchto sviatkov na Vianoce a sviatok sv. Jána.
Je to v podstate jednoduché. Zem sa otáča okolo Slnka, pričom jej os je naklonená. Preto počas letného slnovratu Slnko osvetľuje najväčšiu časť planéty a počas zimného je zasa väčšia časť planéty od Slnka odvrátená. To spôsobuje, že noci sú raz krátke a raz dlhé. Vyskúšajte si to na glóbuse a žiarovke. Človek dnešnej doby sa môže pýtať, prečo oslavovať, či si pripomínať takýto jav.
Dnešnému človeku, ktorého život je takmer každý deň v roku rovnaký, teda: práca, nákup, televízia či internet, sa to môže zdať zvláštne, no pre ľudí hospodáriacich na Zemi, žijúcich viac s prírodou, či vnímajúcich Zem inak, ako len objekt na ťaženie, má kolo roka množstvo míľnikov.
Na jar slávia a preciťujú zrodenie nového života, prosia o dobrú úrodu.
V lete slávia a preciťujú plnú silu Zeme, keď všetko rastie a dostavuje sa úroda.
Na jeseň zbierajú a spracovávajú plody, ďakujú za úrodu, chystajú Zem na spánok a nové prebudenie.
V Zime majú viac čas utlmiť sa do seba, majú viac času napr. na šitie odevov alebo dlhé večery s rodinou, priateľmi, alebo na čítanie užitočnej literatúry, na ktorú si v letnom období nenájdu mnoho času. Aj temno má svoju krásu a svoj zmysel. Nie je to len niečo, čo treba prečkať, ale niečo, čo si tiež treba vedieť vychutnať.
… a po zime sa už nevedia dočkať jari, prvého teplého Slnka a prvých prác na záhrade. Bez zimy by nebolo jari.
Všetky tieto javy sú sprevádzané svetlom. Raz je na vzostupe, inokedy trvá len krátko. To isté svetlo hospodárovi umožňuje v lete pracovať na poli či budovať hospodárstvo. Tma ho v zime zaháňa oveľa prv do domu, avšak nie z poľa, ktoré je pod snehom. A aj preto sa v časoch, kedy ešte ľudia nevedeli, že cez kábel je možné viesť energiu z točiaceho sa telesa až ku žiarovke, pripomínal a slávil letný a zimný slnovrat. V oboch prípadoch ľudia slávia svetlo. V lete slávia jeho plnú silu a v zime ho vítajú. Slávia koniec temna.
Osobne oslavy slnovratov nevnímam v zmysle magických účinkov, ale skôr v zmysle súžitia so Zemou, poďakovaniu štyrom živlom – ohňu, vode, vzduchu a zemi za život a úrodu. Je to istý vedomý akt uvedomenia si, že žijem a hospodárim na Zemi, že som jej súčasťou. Koľko ľudí si len poráta úrodu a vyhodnotí, a koľkí naozaj úrodu pochvália? A to aj vtedy, keď nie je nadpriemerná?
Osláv slnovratu sa pravidelne zúčastňujeme či už vo väčšom – v združení Rodný kruh, ktorého som členom, ale tiež aj v kruhu priateľov či rodiny u nás vo Valaskej Dubovej.
Spolu s ďalšími piatimi spoluobčanmi si založil 12.5.2022 občianske združenie Choč, ktoré bolo 2.8.2022 aj zaregistrované. Aké sú jeho hlavné ciele, a aká bola motivácia pre jeho založenie? Nebudú sa aktivity o.z. Choč prekrývať s aktivitami Kolchoz Liptov (nakoľko veľa cieľov je podobných, napr. propagácia gazdovského života, tradičného spôsobu života, domácej výroby potravín, udržiavanie tradícií, ochrana životného prostredia)? O akých členov máš záujem?
Stanislav: S myšlienkou založenia občianskeho združenia som sa stretol krátko po mojom nasťahovaní do Valaskej Dubovej. Vtedy mi túto predstavu priblížil Paľo Pšeno z Drevenice Sever. Ale podmienky pre založenie dospeli až v tomto období, kedy došlo aj k jeho úspešnej registrácii na ministerstve vnútra.
Hlavnými cieľmi združenia sú rozprúdenie spoločenského života na dedine, organizácia zábavných i poučných podujatí, vrátane podujatí pre deti, ponuka a vzájomná výmena domácich potravín, výpomoc obci v jej oficiálnych aktivitách a starostlivosť o okolie, vrátane propagácie liptovskej prírody.
Budem rád, keď v o.z. Choč, ale aj okolo neho budú ľudia, ktorí sa stanú dobrým kolektívom, akousi veľkou rodinou, ktorí dokážu veci potiahnuť správnym smerom a dokážu pomôcť v oblastiach, v ktorých sa vyznajú.
Medzi cieľmi o.z. Choč je aj organizácia kultúrnych a spoločenských podujatí. Je niečo v pláne aj najbližšie obdobie, na čo by si pozval občanov? O aký druh podujatí pôjde?
Stanislav: Srdečne pozývame občanov na koncert pesničkárskeho dua Janka Svetlana Majerčíka (z Liptovského Mikuláša) a Matúša Miloslava Medveďa, ktorí prídu do obce zahrať 1. októbra 2022. Už vybavujeme aj ďalší sprievodný program, bol by som rád, keby mali aj predskokanov, a keby sa na podujatí objavili aj domáce potraviny a výrobky našich občanov.
Aké sú plány o.z. Choč do budúcna a dlhodobejšie vízie? Na akých princípoch bude o.z. Choč fungovať? Máte už za sebou nejaké aktivity?
Stanislav: “Naše podujatia, keďže nemáme žiadne granty či dotácie, budú fungovať svojpomocne, teda každý by mal niečo dať a niečo si odniesť. Niekto pomôže s prednáškou, aparatúrou, organizáciou, varením, či kultúrnou vložkou, iní zasa môžu i keď drobnou sumou prispieť k zaplateniu nákladov, či k organizácii ďalšieho podujatia. Naši členovia si platia členské príspevky. V podstate len od ľudí bude záležať, či budú akcie veľkolepejšie, alebo poskromnejšie.
Zvažujeme aj založenie bankového účtu, vďaka ktorému by nás mohli ľudia, ktorým je naša činnosť sympatická, podporovať aj mimo podujatí.
Na našich akciách chceme ponúkať len domáce výrobky, potraviny a nápoje. Nechceme byť napr. priekupníkmi kupovaného tvrdého alkoholu, ktorým by sme mali opíjať ľudí na podujatiach len aby sme niečo zarobili. Tiež chceme ľudí motivovať k ekologickému a trvalo udržateľnému zmýšľaniu a nepodávať jedlá do jednorazových plastových nádob, ktoré len preto, že si dal niekto guláš, sa budú 500 rokov niekde rozkladať. Tí, ktorí si prinesú vlastné misky budú zvýhodnení. Bol som na mnohých festivaloch a podujatiach, kde to takto bez problémov funguje, je to len o návykoch.
Pokiaľ ide o aktivity doposiaľ, prvou aktivitou bolo samotné založenie združenia, ktoré sa nám po pripomienkach ministerstva podarilo oficiálne zaregistrovať a máme aj svoje IČO.
Už na zakladajúcej schôdzi sme sa zaviazali, že sa prihlásime na výpomoc obci pri organizácii Dňa obce. A tak sme aj urobili, pomáhali sme obci v stánkoch s lístkami, a tiež pri varení gulášu. Tiež sme tam ponúkali domáci kváskový chlieb.
Ďalej sme chceli byť nápomocní pri oprave prístrešku na Chríbiku smerom na Choč, avšak táto akcia sa preložila. Keď to bude aktuálne, radi pomôžeme.
Do bližšej budúcnosti máme v pláne zorganizovať okrem koncertu aj šarkaniádu pre deti, ktorú by sme chceli ozvláštniť aj zakúpením nejakého obrovského šarkana, ďalej by sme spravili okolo Vianoc kapustnicu a neskôr po novom roku by sme predviedli varenie domáceho piva aj s príslušným komentárom.
Kolo roka by vždy tvorili nejaké koncerty, ukážky remesiel alebo ľudových tancov, skrášľovanie prostredia, priateľské posedenia, akcie pre deti a výpomoc obci. Padol tiež u nás aj dlhodobý cieľ, a to zorganizovať v obci pravidelné gazdovské trhy, na ktorých by sa zišli výrobcovia z okolia.”
Medzi cieľmi o.z. Choč je aj rozvoj obce Valaská Dubová, výpomoc pri aktivitách obce a jej propagácia. Ako aj v tejto súvislosti vnímaš prácu súčasného vedenia obce, vidno za posledné roky posun dopredu?
Stanislav: Ako som už spomínal, celkovo Valaskú Dubovú vnímam ako jeden dobrý kolektív. Keď si aj otvorím starostov program spred 8 rokov, tak môžem povedať, že takých 80% z neho je splnené.
Veľa sa vybudovalo, prerobilo, ako napríklad posilňovňa, detské ihrisko, cintorín, vstup do obce, kotolňa, škôlka atď. Tiež posledne spravený vstup do kultúrneho domu, i keď dizajn nie je presne môj štýl. Veď posledný obecný kalendár je plný výkopov, mechanizácie, rekonštrukcií a rúr, čo svedčí o tom, koľko práce sa v obci robí Výrazne ožil aj spoločenský a kultúrny život.
Rozhovor viedol: Mgr. Martin Kereškéni
Originál rozhovoru: