Poslednú dobu nechodíme na oficiálne oslavy Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Necítime z toho úprimnosť, ale len „povinnú jazdu“. Niektoré osoby, ktoré sú tvárou súčasného kapitalizmu a podľa papierov nám „vládnu“, napríklad zrovnávajú Slovenské národné povstanie s hromadným testovaním. Zorganizovali vraj druhé SNP, lebo sme „povstali“ z gaučov a šli si šprtať do nosa. Táto osoba – organizátor a vrchný veliteľ II. SNP – chodila vo vojenskom odeve ešte dva týždne po „druhom povstaní“. Kto vie, či v ňom i nespávala – s tyčinkou pod vankúšom – keby niečo. Uvidíme či o pár desaťročí budú aj zrazy veteránov, no je to rovnako absurdné, ako keď si na seba niekto nalepí židovskú hviezdu len preto, lebo si má dať na 15 minút rúško v obchodnom dome. V jednom prípade sa dehonestovali hrdinovia, v inom obete.
Iný predstaviteľ zasa dlhodobo uráža Slovenský zväz protifašistických bojovníkov vrátane veteránov, ktorých je čoraz menej, lebo táto organizácia nie je dostatočne „proamerická“. Keby nás oslobodili spoza veľkej mláky, to by bolo radosti, to by boli dnes pompézne oslavy, stavali by sa nové pamätníky siahajúce do nebies, možno by bol aj ohňostroj. Kiež by tak zväz týchto bojovníkov bojoval za tie správne (čiže západné) hodnoty, čo len hodnoty, ale priam záujmy! To by bolo radosti, pochvál, vyznamenaní. Nedávno však ďalšia osoba – tento krát z paláca – vyznamenala niekoľko iných ľudí – čo ľudí, riadnych a poctivých ľudákov – bez toho aby si o nich niečo zistila.
A tak sme sa rozhodli že hrdinom SNP poďakujeme svojim vlastným spôsobom, uctime si ich obetinu po svojom. Nie ako pózu, ale úprimne od srdca a to v srdci SNP. Neprišli sme sedieť a počúvať. Vybrali sme si jeden zabudnutý a zanedbaný pamätník pri železničnej stanici v Uľanke, neďaleko Banskej Bystrice a obnovili ho. Pamätník bol obrastený kríkmi i machom, niektorí si ho dokonca nevšimli a obišli ho. Pamätník zobrazuje partizánov, ktorí nesú raneného, ide s nimi i matka s dieťaťom.
Ráno sme naložili náradie, podaktorí aj deti, a vydali sme sa k pamätníku. Niektorí zasa priniesli občerstvenie. Prišli ľudia zo severu i z juhu, z východu i západu. Veľmi nápomocný nám bol i výpravca, ktorý nám poskytol prívod vody a prehodil s nami niekoľko slov. Začali sme s rezaním kríkov ktoré zakrývali pamätník, pokosili sme okolitú trávu. Pri redukovaní zelene sme samozrejme patričné množstvo drevín zanechali tak, aby nezakrývali motív pamätníku a boli estetické a súmerné. Ako sme pamätník čistili, menil sa nám pred očami. Zistili sme, že je celkom veľkolepý a pompézny.
Pokračovali sme očistením múrov a schodov od machu. A na záver celú plochu zmyli vodou. Krása. Niektorí museli nakrátko odísť a tak sme tento čas využili na opekačku neďaleko koľajiska. Dreva s čistenia okolia bolo dosť. Deti rady kývali okoloidúcim osobným vlakom. Zahrali sme si aj pár piesní na harmonikách.
Po návrate súdruhov sme ešte zasadili nové kvety do prázdnych kvetináčov a následne si uctili Slovenské národné povstanie oficiálnym pietnym aktom. Poklonili sme sa pamiatke SNP, na pomník sme umiestnili kyticu z lúčnych kvetín so slovenskou trikolórou. Povedali sme si pár slov, niektoré pre nás, niektoré boli zaznamenané na video pre verejnosť.
Plameň Slovenského národného povstania naďalej horí a bude horieť dovtedy, dokedy ho budeme udržiavať. Jedná sa o jeden z najväčších sviatkov Slovákov. SNP je momentom našej histórie, ktorá tvorí identitu národa. Majme na pamäti, že veľká časť Slovákov sa nestotožnila s fašizmom, že dokázali proti nemu povstať so zbraňou v ruke. Našu identitu tvorí partizán a nie gardista – kolaborant.
Sláva hrdinom SNP!
