Blíži jesenná rovnodennosť, kedy k nám oficiálne zavíta jeseň. Zemiaky sú pozberané a v nádobách kvasí ovocné víno a my sa ohliadame za uplynulým letom.
Niekomu sa zdá, že ubehlo rýchlo, avšak popri práci beží rýchlo celý rok, teda všetky ročné obdobia. Keď sa však začnem ohliadať, tak sme toho počas leta zažili dosť, boli sme tu i tam, spravilo sa to i ono.
Toto leto bolo jedno z najhorúcejších, teploty sa v niektoré dni aj v našej nadmorskej výške 650 m.n.m. šplhali k 35 °C. Tieto teploty nám dopomáhali k pomerne rýchlemu zbieraniu sena. Veľmi často sme chodili po susedoch s hrabľami a vakmi a odvážali seno. Z niektorých pozemkov i dva krát. Niečo málo sme si nakosili a nasušili aj my, ale nebolo treba. My sme kosili skôr zelenú trávu na okamžité kŕmenie kôz. Dnes, keďže sa chová len málo, ľudia totiž nemajú kam dávať pokosenú trávu a tak sa stretli naše záujmy so záujmami kosiacich. Oni sa zbavili trávy a my sme si doviezli seno na zimu. Občas to síce spraví škrt cez časový rozpočet a marí to iné pracovné plány, no v konečnom dôsledku sa oplatí ísť si pohrabať.
Vysoké teploty a sucho úrode veľmi neuškodilo a zatiaľ sa tešíme s pomerne dobrej úrody zemiakov ale aj iných plodín. Nejaké škody narobili hryzce, ktoré sú toho roku hojne zastúpené v poliach i záhradách. Z nejednej mrkvy nám nechali len vňať. Ale mysleli sme, že to bude horšie. Škodou je že nám vyhrýzli tri rakytníky, ktoré už boli pomerne veľké.
Ako každé leto, nechýbalo ani kultúrne vyžitie, kúpanie a výlety. Pri mori, ak nerátam baltické počas práce v Dánsku v roku 2018, sme neboli už asi dvadsať rokov a ani nám to nechýba. Máme more liptovské – Liptovskú Maru. Tu sme aj s priateľmi a deťmi strávili nejedno horúce popoludnie. Cez leto som tiež absolvoval dva pracovné výjazdy do Nemecka, kde som tiež využil miestne jazerá na zaplávanie si. Okúpali sme sa aj v horských potokoch.
Zúčastnili sme sa festivalu raného stredoveku Utgard v Partizánskej Ľupči, kde som si nečakane zahral zopár pesničiek s kapelou Varkocs zo Šamorína.
Špeciálnu kapitolu tvoril remeselný tábor u Žiarislava na Medzi. Kde som sa prišiel naučiť vyrábať píšťaly a spracovávať kože. Remeselných ukážok tu však bolo viac, hlavnou témou bolo kováčstvo, ale aj šitie odevov z prírodných látok i koží, spracovávanie kozieho mlieka, kovolejárstvo, výroba bubnov, prakrpcov a podobne. Remeselnému táboru bude venovaný samostatný článok. Kožu z privezeného capa sme nestihli spracovať a momentálne je zatvrdnutá v stodole, spracoval som však dve kožky z králikov a priniesol som si vlastnú koncovku v ladení „F“, ktorá sa mi hodí k heligónke. Potom doma som sa viac začal venovať spracovaniu koží, doštudoval som aj iné postupy a zatiaľ sa mi podarilo spracovať mäkučkú kožu z dvoch králikov. Aj píšťala hrá, chodím s ňou pásť kozy na kopec.
Po tábore sme na pár dní privítali priateľov spoza rieky Moravy a vzali sme ich na Oravský hrad. Aktívne sme sa zúčastnili aj na Dni obce Valaská Dubová, kde sa ponúkli ako dobrovoľníci pri organizácii tohto podujatia.
August (srpeň) patril aj stavebným prácam. Na výpomoc k nám ako dobrovoľník zavítal súdruh Blahoslav, s ktorým sme vymenili 90 metrov drevenej ohrady za kovovú. Je pravdou, že drevená ohrada je estetickejšia, avšak kozy sa ľahko popod ňu vedeli dostať a časť už bola vyhnitá vlhkosťou zo zeme. Je pravdou, že my nevieme stavať ohrady tak, ako starí gazdovia, ich koly tu stoja už desiatky rokov a ešte desiatky by stáli, keby sme ich nevybrali. Naše drevo bolo z ihličnanov, náter z asfaltu veľmi nepomohol zabrániť hnilobe.
A tak sa plot rozobral, vymenil sa za kovové tyčky, na ktoré sa vrátilo uzlíkové pletivo posilnené o dve elektrické lanká, ktoré kozy odrádzajú od snahy prekonávať bariéry. Tento systém sa nám osvedčil a to aj na capov, s ktorými lomcujú hormóny. Plus mínus za päť neúplných pracovných dní bol plot vymenený.
Koncom mesiaca sme si chceli dopriať aj nejakú tu rekreáciu, no bez dojičov kôz sme si mohli dovoliť len krátke výlety do prírody. V jeden deň sme navštívili Hviezdoslavovu hájovňu v Oravskej Polhore, druhý výlet smeroval k Brankovskému vodopádu pod Veľkým Brankovom.
Za jeden z najväčších úspechov považujeme úspešné dotiahnutie registrácie na predaj z dvora domáceho kváskového chlebu. Náš chlieb okrem jarmokov a osobného odberu u nás nájdete aj každú sobotu na Farme Likavčan v Ivachnovej (pri ceste).
Leto sme ukončili koncertom kapely Žiarislav a Bytosti pod hradom Strečno, kde sme sa opäť stretli v kruhu s dobrými priateľmi.
Toto leto bolo pre nás pomerne plodné a využité po všetkých stránkach, na robotu i na oddych.
Na záver video z improvizácie na festivale Utgard