Človek vzišiel z prírody. Príroda bez človeka tu bola milióny rokov a aj bude milióny rokov po človeku. Človek bez prírody by však jestvovať nemohol. Príroda dokonca ani netuší, že človek si ju rozdelil kadejakými fiktívnymi čiarami, ktoré nazval parcelami či katastrálnymi územiami alebo štátmi. Ona pozná iné hranice – rieky, hory, moria,…
Človek by mal konať tak, aby tu príroda stále bola a najmä aby bola v rovnováhe a dobrej kondícii. Mal by s prírodou konať súLADne. Lebo aj človek je príroda. Ak sa dostane do nerovnováhy, tak človeka ľahko zmetie, a človek na to doplatí. Oproti živlom je slabý. Živel v sekunde zmetie to, čo človek budoval celý život. Príroda sa o seba postará, očistí sa.
Človek by preto okrem otázky čo najjednoduchších naplnení svojich okamžitých potrieb mal uvažovať aj nad tým, či toto jeho konanie je možné opakovať donekonečna. Takto si človek vymyslel napríklad jednorazové pomôcky pre prijímanie stravy a tekutín, ktoré sa používajú predovšetkým na verejných akciách. Človek si dá pivo, guláš či poldeci, aj už je na svete ťažko rozložiteľný a ťažko recyklovateľný odpad, ktorý zaťažuje planétu svojou existenciou. Po verejných akciách rôzneho typu ostávajú desiatky preplnených vriec s plastom.
Jedným z cieľov občianskeho združenia Choč je aj ochrana životného prostredia. Niekedy ho ochránime len tým, že mu skrátka nebudeme škodiť. Máme na to možnosti, tak prečo to neurobiť? Všetko je len o návykoch ľudí. „Normálne“ je pre ľudí zväčša to, na čo sú zvyknutí a čo im ponúka systém. Napríklad kedysi neboli igelitky a bolo normálne brávať si vlastné tašky. Nikomu sa ani nesnívalo, že mu v obchode niečo dajú – nedali a ani nemali. Potom k nám prišiel iný systém a ponúkol hypermarkety a jednorazovú igelitku automaticky k nákupu. Zrazu bolo „normálne“ a samozrejme chodiť do obchodu len s holými rukami a peňaženkou, lebo takto to ten systém ponúkal a zabezpečoval. Len nedávno prišiel z „vyšších miest“ zákaz dávať igelit automaticky k nákupu. Nezvyknem vítať obmedzenia z týchto miest, ale toto som privítal. Museli nám to zakázať druhí, lebo sme nevedomí a nevieme to stopnúť sami od seba.
A takto nejako je to aj so stravovaním a popíjaním na verejných podujatiach. Organizátori to ponúkajú, tak si na to ľudia zvykli a spoločne produkujú hŕby odpadov. Existuje však aj množstvo podujatí, kde keď si neprinesiete vlastnú misku, tak budete musieť jesť z dlane, alebo si ju musíte vyrobiť na mieste napr. dreva. Takýto systém funguje napríklad na podujatiach v Zaježovej alebo na podujatiach organizovaných združením Rodný kruh (Gazdovská obroda, oslava Slnovratov a pod.) A čuduj sa svete, nikto nie je hladný prekvapený, každý príde so svojou miskou, lyžicou či pohárom. Nikto dokonca nenadáva, že sa musel „jako sprostý trepac dzesika aj s riadom“ a že je to hanba organizátorov, lebo každý vie prečo to tak je. Množstvo vyprodukovaného odpadu na takýchto akciách i keď so stovkami účastníkov je viditeľne nižšie ako odpad po podujatí pohodlných občanov.
Podobné návyky chceme vybudovať i na našich podujatiach. Uvedomujeme si že na naše akcie pozývame aj ľudí nezasvätených do tejto problematiky, zvyknutých na „tradičné“ podujatia a preto začíname zľahka a to včasným vyzývaním k zabezpečeniu vlastnej misky, lyžice či šálky, ku ktorým poskytneme vodu na opláchnutie. Budeme tiež zvýhodňovať tých, ktorí si vlastný riad prinesú, lebo okrem prírody šetria aj náklady občianskeho združenia na zabezpečenie jednorázových riadov vrátane cesty do obchodu. Kto bude mať vlastný riad, môže nám na činnosť prispieť menej výmenou za kapustnicu ako ten, kto od nás dostane jednorazový riad. Toho máme len obmedzené množstvo a preto odorúčame aj tým, ktorí od nás dostanú jednorázový riad aby ho pri ďalšej kapustnici či nápoji použil opakovane.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na vás 1. októbra o 15:00 vo Valaskej Dubovej.
