V sobotu prvého októbra zorganizovalo združenie Choč svoje prvé podujatie – Michalský deň vo Valaskej Dubovej. Spojili kolektívnu prácu a vzájomnú výpomoc s remeslom, kultúrou a zábavou.
Jedným z cieľov združenia je aj to, aby sa ľudia spolu stretávali a aby sa pozdvihol kultúrny a spoločenský život. Tento cieľ sa podarilo splniť už v piatok večer, kedy sa ženy a muži z dediny zišli v Drevenici sever aby pripravovali suroviny na zajtrajšiu kapustnicu a pripravili tiež priestory.
Podujatie sa malo pôvodne konať na námestí vo Valaskej Dubovej, no v prípade daždivého počasia bol rezervný plán presťahovať to do priestorov drevenice. Členovia OZ Choč už v stredu nachystali prestrešenie dvora a jeden prístrešok zapožičala aj obec. Do dvora i do drevenice sa zmestilo množstvo ľudí.
Od dvanástej hodiny už boli pripravené stánky s domácimi výrobkami a potravinami. Nikola Pirošíková napiekla domáci kváskový chlieb a iné pečivo, pripravené mala aj liečivé mastičky či vrecúška na chlieb. Včelár, ktorý má včelstvá v Liptovskej Lúžnej priniesol med, pekárka Miška z Nitrianskeho Pravna napiekla vo svojej kamennej peci Frgále.
Janka Ondrejková z Liptovskej Teplej priniesla svoje dekorácie upletené z papiera. Lucia Brnčalová z Ružomberka zasa vyrába šperky z liečivých kameňov a polodrahokamov. K dispozícii boli aj nálepky z tematikou Valaskej Dubovej či Veľkého Choča.
Okolo trinástej hodiny už sa podávala aj kapustnica, ktorú varil Ladislav Kereškéni. Nejednalo sa o žiadnu polievočku, ale o plnohodnotné husté jedlo. Varecha v nej stála. Samé mäso a kapusta. Chuť bola vynikajúca. Človek by ju jedol ráno, na obed i večer. Podávala sa za príspevok pre ďalšiu činnosť združenia Choč. Kto mal vlastnú misku, mohol prispieť menej. Prítomní mohli tiež ochutnať čaj z ruského samovaru na uhlie.
Po 15:00 sa slova ujal predseda združenia Stanislav Pirošík, ktorý prítomným poďakoval za účasť a vysvetlil im dôvody a ciele založenia nového občianskeho združenia. Tiež zdôraznil princípy jeho fungovania, ktoré nie sú založené výhradne na sponzoringu niekoľkých osôb, ale na vzájomnej pomoci a organizácii. „Každý by mal na podujatí niečím prispieť a niečo si z neho aj odniesť tak, aby to bolo vyvážené“. Prispieť možno kultúrou, technikou, vybavením tej či onej záležitosti, zabezpečením potrebných predmetov a výrobkov, poskytnutím surovín, fyzickou výpomocou pri príprave podujatia, upratovaním po podujatí, dodaním základných surovín na obživu, varením, poskytnutím prípojky el. siete, zabezpečením videozáznamu či fotodokumentácie, propagovaním podujatia medzi priateľmi, na internete, alebo vylepovaním plagátov,… prispieť tiež možno väčším či menším množstvom obeživa. Odniesť si možno kultúrno-spoločenský zážitok, spomienky na chvíle s priateľmi, dobré domáce jedlo v žalúdku, radosť detí, vedomosti o remeslách, remeselné výrobky a podobne. Pirošík zvlášť poďakoval tým, ktorí združenie pomohli rozhýbať od nuly, keď ešte málo čo je, no mnohé ešte treba. Chvála patrí tiež obci a starostovi, ktorá pri organizácii tohto dňa bola maximálne súčinná a nápomocná.
Potom už Stanislav začal svojim kultúrnym príspevkom k Michalským dňom. Najskôr predviedol improvizačnú hru na drumbľu za doprovodu bubna, potom pokračoval ľudovými piesňami na heligónke. K niektorým pridal i spev. Tiež predviedol hru na ruskú harmoniku „Vjatskaja“ na ktorú zahral jednu ruskú (Kamarinskaja) a jednu ukrajinskú pieseň (Hej sokoly). Potom túto harmoniku skombinoval s hrou na koncové píšťaly.
Po menšej prestávke nasledovalo vystúpenie domáceho folklórneho súboru Choč z Valaskej Dubovej. Na dvore v sprievode starostovho akordeónu zaspievali niekoľko ľudových piesní, vrátane tých z Valaskej Dubovej.
Medzi prestávkami predviedol svoju vášeň sedemročný Marek Laco, ktorý sa toho roku v Malatinej stal vicemajstrom v plieskaní bičom v kategórii do 15 rokov. Marek na jedno zahnanie dokáže bičom plesknúť i trikrát, len tak sa z neho práši.
Okolo sedemnástej hodiny začal hrať Janko Svetlan Majerčík z Liptovského Mikuláša svoje piesne s posolstvom. I keď publikum bolo rôznorodé a niektorí by si radšej vypočuli len piesne do tanca, Janko svojimi piesňami mnohých oslovil a získal si i nových fanúšikov, ktorí sa už na druhý deň pýtali po jeho cédéčkách. Jeho piesne o živote, láske, svetle, rodine ale i liptovských zbojníkoch počúvala celá miestnosť.
Po Jankovom odchode nastal čas na posedenie s priateľmi a družnú debatu či voľný spev pri tónoch heligónky. To už si aparatúru chystala skupina Country steps z Ružomberka, ktorá prítomných bavila až do druhého dňa. Hlavná koncertná miestnosť sa zmenila na tanečnú sálu.
Prvé podujatie splnilo svoj cieľ, ľudia na dedine sa stretli pri prípravách i pri zábave, porozprávali sa, posrandovali, zaspievali. I keď za slnečného počasia na námestí by bolo ľudí viac a zostalo by aj menej kapustnice, takto to asi malo byť. Za celý deň sa na dvore prestriedalo viac ako sto ľudí a to nie len z Valaskej Dubovej a okolia. Boli tu ľudia aj z Martina, Nitrianskeho Pravna či Bratislavy.
Na druhý deň sa ešte v drevenici podávala kapustnica a nedeľný večer združenie ukončilo spoločným posedením za jedným stolom, pri ktorom sa vypĺňali aj nové prihlášky do združenia. Tešíme sa na ďalšie stretnutie, napríklad na šarkaniáde, ktorú už začíname plánovať.
Text: Stanislav
Foto+video: Jozef Kendera
Pozdravujem Stanislav z Oravy
Kedysy dávno som sa tiež zúčastnil takého podujatia bolo tam spojené aj predaj mydiel rôznych vôni
aa aj vystava
Bolo prijemne a prajem aby sa takýto folklór nevytracal z našich dedín ale upevňovať
Pozdravujem účinkujúcich aj divákov
Ďakujeme veľmi pekne za reakciu, v podobných akciách spoločenského, ale i gazdovského či prírodného zamerania chceme pokračovať, najbližšie robíme v nedeľu šarkaniádu pre deti.