V dnešnom čase, keď sa v nás už prebúdza jarná živa a začínajú prvé upratovacie a opravárske práce, obraciame sa za prežitou zimou, hoc ešte určite posledné slovo nepovedala.
Zima bola príjemná
V zime sa zvykneme sústrediť viac na seba, na svoj rozvoj, na večery s rodinou a priateľmi, na štúdium rozličnej literatúry, telesné cvičenia, písanie textov a podobne. Dlhé večery nás k tomu priam vyzývajú. Tohtoročná zima bola pre nás pomerne príjemná. Začala už koncom novembra, kedy prišlo ochladenie. Po Vianociach síce prišlo výrazné oteplenie, ktoré nám ušetrilo mnoho energie na kúrenie v dome, avšak nádielka, ktorá prišla od polovice januára to všetko vynahradila. Zimu a sneh sme si u nás užívali skoro do konca februára.
Posledné práce v stodole a na dvore sme stihli ešte v polovici novembra a tak sme sa mohli prv sústrediť na aktivity spojené so zimnou časťou roka. Zúčastnili sme sa rôznych zvykov a tradícii či kultúrnych podujatí.
Kolo roka v plnom prúde
V dedine sme v predslnovratových dňoch zorganizovali očistu príbytku Luckami, i sme zaplieskali bičom, zapískali na píšťalách a zatrúbili na trúbe na vyhnanie negatívnych síl z chotára, tak ako je to kole roka slovenských zvykov. Nechýbali ani ochranné symboly v maštali či cesnak pridaný kozám do krmiva. Priateľské Lucijiné stretnutie v Drevenici Sever trvalo dlho do noci, spríjemnili sme si ho výbornou kapustnicou a muzikou.
V sobotu 17. decembra sme na Látkach nad Hriňovou spoločne privítali zrodenie nového Slnka a koniec temnoty. Okrem spoločného stretnutia s príjemnými ľuďmi nechýbal kultúrny program, obrad zapálenia živého ohňa, očista posvätnými bylinkami, obrad koláča, po ktorom nasledovalo otvorenie hodovného stola. Z vykresanej iskry sa stal oheň, ktorý sme preniesli von. Tam vonku – o polnoci v snehu konal sa tanec Roda, ktorého obradníci točili na skrížených paliciach. Rod – symbol rodu, plodnosti, predkov, života i smrti vítal nové svetlo. Napokon sme si v kruhu okolo ohňa spoločne zaspievali. Slnovrat sme podruhýkrát slávili i doma, presne v deň slnovratu – tradičným koláčom svargovníkom a liptovskou medovinou. V rovnakom duchu sa niesli i Vianoce, ktoré vnímame ako ďalší slnovratový sviatok.
Na Silvestra sme zhora zo skaly zahrali turistom vracajúcim sa z Veľkého Choča pár koncovkových piesní. Podaktorí nám zdola i odpískali. Nový rok podľa súčasného kalendára sme oslávili vinšom v niekoľkých domoch. Na tento účel sme si narýchlo na pastiersku palicu priviazali dva zvonce. Každý člen si rodiny si nacvičil a zapamätal svoj kúsok vinšu. Čo želanie, to buchnutie pastierskou palicou o zem. Keďže k našim silvestrovským zvykom nepatrí opiť sa do nemoty, po rozvidnení sme sa vydali na stretnutie turistov z okolitých dedín na vrch Radičiná, kde Stanislav zahral pár piesní, vrátane štátnej hymny, na heligónke. Opäť príjemná atmosféra a príjemní ľudia – z Hrboltovej, Komjatnej, Likavky, Ružomberka. Nechýbala ani delegácia z Valaskej Dubovej.
Štvrtého januára sa maštaľ rozrástla o nového obyvateľa – malú bielu kozičku. Tak ten cap, ktorý si v septembri ublížil nohu predsa len stihol jednu kozičku nakryť, i keď sa to zdalo technicky nemožné. Cap dlhý a ťažký ako trolejbus, kozička ešte mladá, pomenšia. Malé kozľa rýchlo rastie, vyzerá že bude väčšieho vzrastu, uši má dole – po otcovi. V ten istý deň sme navštívili novoročný koncert FS Liptov, ktorý sa konal v ružomberskej synagóge.
19. januára – v snehu – sme sa vydali do lesa ku prameňu potôčika, ktorý tečie za záhradou a ktorému za mnohé vďačíme. Pri prameni sme sa opláchli od pása hore a aj sme si nabrali vody do fľašky. V tieto dni má voda vyššiu energiu ako po zvyšok roka.
Keďže Stanislav párkrát pracovne vycestoval do Maďarska, nenechal si újsť krátky kúpeľ v smaragdovozelenom jazere za obcou Rudabánya na Gemeri. Odbehol si v montérkach cez obednú pauzu. Vždy keď je pracovne v inej časti planéty, navštevuje prírodné i ľudové krásy v okolí. Nezvykne popíjať vodku na ubytovni. Jazero je po bývalej bani, v najhlbšej časti má aj 60 metrov. Voda bola jemne namrznutá, iba v jednom mieste sa vlnila. V tomto mieste mal breh asi jeden meter, potom nasledoval hlboký spád. Nedalo mu a v jazere si krátko zaplával. Po vylezení z vody cítil príjemné pálenie na celom tele. Nemal ani uterák, ale to nevadilo.
9. februára sa v Ružomberku konal galakoncert FS Liptov s názvom „Zbojnícke chodníčky“. Veľká sála bola plná, predstavenie, choreografia i piesne boli nádherné. Účinkovali deti zo ZSUŠ FS Liptov i dospelí členovia súboru. Lesnú vílu si zahrala i Zuzanka, ktorá súbor navštevuje už druhým rokom.
Už sa fašiang kráti…
To už bolo fašiangové obdobie. Okrem toho, že sme pripravili ucelený článok na túto tému, privítali sme aj bursovníkov pred našim domom. Niečo sme im zahrali, ponúkli šiškami a na večernú zábavu dali do košíka domáce slivkové víno. Zúčastnili sme sa podujatia „Fašiangy na dedine“ v Múzeu slovenskej dediny v Martine, kde sme predávali domáce kváskové chlebíky. V upršanom počasí bolo ľudí pomenej, no chlebíky sa našťastie predali. Folkloristi z Prečína robili tri totožné fašiangové vystúpenia, ktoré končili pochovávaním basy. I keď sa miestami vyčasilo, vždy im do vystúpenia pršalo. Veru niektorí boli radi, že už to majú za sebou.
Fašiangovému sprievodu v Ružomberku už počasie prialo. Zorganizoval ho už spomínaný folklórny súbor Liptov. Po programe pred hotelom Kultúra sa sprievod vydal ulicou Podhora. Tu nesmela hýbať ani naša heligónka, s ktorou sa Stanislav zaradil tak do polovice sprievodu, aby tu nebolo ticho, no aby zároveň neprehlučoval muzikantov vpredu. Zahrať a zaspievať prišiel i tetuške to mäsiarstva, kam chodíme na slaninu a klobásy. A veru sme sa ich niečo cez fašiangy najedli. I prípravné stretnutie občianskeho združenia Choč ohľadom ukážky varenia piva v domácich podmienkach sa nieslo vo fašiangovom duchu a trvalo skoro do polnoci.
Po novom roku sa tiež Stanislav podujal podučiť jedného suseda z dediny v hre na heligónku. Miestami to ide ťažšie, no pokroky tam sú, každá ďalšia hodina je lepšia ako tá posledná. Podstatné je aj pravidelné cvičenie a to nový hráč nezanedbáva. Ale najpodstatnejšia je vôľa a čistý zámer, jasná cesta – áno toto chcem vedieť, tomu sa chcem venovať. Vtedy to ide prakticky samo. Raz si spoločne zahrajú na niektorom skromnom podujatí.
Prvé tohoročné budovateľské práce
Od Hromníc, kedy sa zima stretáva s jarou začínajú u nás prvé práce a investície – i keď pomaly, zľahka. V pekárni už máme riadnu lampu, už tam netrčí žiarovka na kábli. Na okne je tiež drevená parapeta, už nepozeráme na trám a spoza neho trčiacu izoláciu. Ďalšiu sobotu sme strávili poriadkom na vrchnom poschodí v stodole. Hlavne šlo o to prišróbovať laty, ktoré boli pár rokov len položené a seno zo spár prepadávalo priamo do novej dielne. Tiež sa pretriedili a zredukovali predmety, ktoré boli na hornom poschodí, teraz je tam podstatne viac miesta.
Náporu snehu podľahol prístrešok pre kozy, ktorý toho času už poukladaný na mieste a čaká na svoje znovupostavenie. Bez neho totiž kozy nemôžu ostať vonku v neistom počasí a to zvlášť v lete, keď hrozia silné búrky. To bolo radosti, keď sme sa dozvedeli, že aj kamarátovi spadol prístrešok, a keď nám vravel, že jeho kamarát mu vravel, že jemu tiež. Hneď sme sa cítili lepšie. Predsa len to nebolo tým zlým zavetraním. Sme v tom nevinne, môže za to sneh !
Každé ročné obdobie vie byť pestré a bohaté, je to často len na nás. Mrzí nás však, že tento rok sa nám nepodarila pre chorobu uskutočniť výročná kolchoznícka schôdza, ktorú budeme musieť presunúť na iné obdobie.
Nastáva čas očistenia sa
Momentálne sa už nachádzame v období pôstu. Do tela to prišlo akosi samo od seba, zrazu nebol problém zmeniť jedálniček i nápojový lístok. Keď sa povie pôst, niekto sa hneď oháňa Kristom a krížom, katolíckymi predpismi a podobne. Avšak my to nerobíme z týchto dôvodov. Vnútorne sa očisťujeme, pripravujeme sa na nový hospodársky rok, nečakáme na ukrižovanie a zmŕtvychvstanie, ale na prebudenie prírody, na rozprúdenie živy / miazgy v rastlinách. Tiež necítime, že by to malo byť len o stravovaní, ale aj o istom ponorení sa do seba, o očiste a príprave ducha, o vedomí nového prebudenia. Už teraz cítime zvýšenú živu – najmä pokiaľ ide o rozvoj hospodárstva. Nejedno poobedie či víkend mnoho vykonáme a s radosťou a víziou budovania a upevňovania istej sebestačnosti ruka v ruke s prírodou.
Na záver video z nášho zimného života: