Na prelome rokov som si naplanoval, že tohto roku bude menej budovateľských prác, iba nejaké dokončovačky a opravy. A že sa povenujem aj rozvoju remesla – konkrétne výrobe píšťal a spracovaniu koží. Júl patrí píšťalkám, v auguste sa budú okrem iného naťahovať kože.
O píšťalkách som sa niečo naučil minulý rok na remeselnom tábore u Žiarislava na Medzi. Odtiaľ som si priniesol koncovku v ladení F, aby mi šla k heligónke. Prv než som sa pustil do druhej vlastnej píšťaly – už bez cudzej pomoci, bolo treba zohnať nebožiec, dlátko a nejaké ostré nože na vyrezávanie. Nebožiec som cez inzerát zohnal na mieste, okolo ktorého som mal aj tak cestu, ostatné som kúpil v železiarstve. Ešte bolo treba nebožiec nadvariť na guľatinu, aby som mohol vŕtať aj dlhšie diery.
Rovné konáre bazy som si priebežne zbieral a odrezával, takže zásobený som bol. Do práce sme sa pustili u priateľov na dedine, vyvŕtené bolo čo nevidieť – pomerne rýchlo. Potom prišlo na rad okienko. To som trocha prestrelil pokiaľ ide o jeho veľkosť. Nasledovala drážka a výroba kolíka. Priatelia sa dobre postarali, dostal som chutnú domácu večeru, k tomu pivo. Po zasunutí kolíka píšťala vydávala prvé tóny a to bol znak, že bude fungovať. Pracoval som už pri čelovke, končilo sa pred polnocou. Na cestu som ešte dostal domáci kváskový chlieb.
Na druhý deň som píšťalku dokončil, zrezal kolík na potrebnú dĺžku. Nemal som v pláne žiadne konkrétne ladenie, a nemal som ani tabuľky s prepočtami. Ladička ukazovala krásne H. Nebolo treba prirezávať. Po čase som však zistil, že nestačím s dychom a už vôbec nie pri vyšších tónoch. Pozerám na inú – kupovanú koncovku a všímam si že to okienko je podstatne kratšie. Utekalo mi cez neho množstvo vzduchu.
Rozhodol som pre operačný zákrok, píšťalu skrátiť a spraviť okienko znova. A tak sa i stalo. Musím sa pochváliť že ďalší pokus už bol profesionálnejší. S menším okienkom už som vedel krásne zahrať ktorúkoľvek pieseň. Ladička ukazovala medzi C a Cis, jedinou možnosťou bolo ladiť hore, tak som sa rozhodol pre Cis, nakoľko jedno Dčko už mám. Po druhom opatrnom prirezaní som dosiahol potrebný tón.
Ešte vyrezať symbol – keďže je to prvá píšťala vyrezaná u nás – rozhodol som pre symbol z priečelia stodoly. Najskôr nakresliť, potom vydlabať, vyrezať a na záver vpraviť čiernu sadzu z komína.
Ešte olej a nech to hrá, napríklad na okolitých kopcoch a skalných masívoch. Medzičasom mi Vladimír Struhár z FS Liptov priniesol literatúru k výrobe 6 dierových píšťal. Už mám dojednané ďalšie tri nebožiece menších priemerov a môžeme sa do toho pustiť.