Plány nie len na papieri
Na prelome rokov, keď sme si už tradične plánovali hlavné práce a investície, prišlo aj na rozvoj v oblasti ľudového remesla. Obdobie veľkých prerábok je už za nami, ostali nám menšie dokončovacie práce a opravy – a hlavne šetrenie peňazí a nákup mechanizácie, s ktorou sa kolchoz stane oveľa sebestačnejší.
Preto nám ostal čas i na nejakú tú rekreáciu a pokrok v remeslách, ktoré aj využijeme v našom živote. Cieľom tohto roku nie je stať sa učeným majstrom, to za jedno leto pôjde asi ťažko, no spraviť nejaký pokrok, niekam sa posunúť, to určite pôjde. Stanislav sa už dlhšie zaujíma o píšťaly ale i o spracovanie koží. Na píšťalky aj hráva. Najmä na koncovky spolu s harmonikami. Občas i na šesť a trojdierky či fujarky, kde sa snaží postupne ako hudobník zlepšovať. I v spracovaní koží a šití odevov, fašiangových masiek či doplnkov z nich vidí časť svetlej budúcnosti. Za týmto účelom pred rokom navštívil remeselný tábor Na Medzi, kde prvýkrát k takémuto remeslu privoňal i prakticky. Vrátil sa odtiaľ s prvou koncovkou v ladení „F“, ktorá mu ladí s heligónkou ale i s kožou s capa Kuba, ktorá však stvrdla. Dôvodom bol najmä nedostatok času na jednotlivé procesy spracovania kože.
Nechýbala ďalšia vedomostná príprava
Tak kožu prevesil do stodoly a občas k nej pridal i iné, napr. z králikov či baranov od kamaráta. Neskôr, asi takto pred rokom si ešte naštudoval a napozeral na internete ukážky domáckeho spracovania zvieracích koží. Z pozorovania si spravil poznámky a ešte pred rokom začal s králikom. Pochopil, že nejde len o to, odstrániť z koží akýkoľvek tuk a mäso, ale že ide i o to, naťahovať ju dovtedy, kým takto neuschne. Až potom ostane mäkká a ohybná, vhodná pre ďalšie spracovanie a použitie, i čo len keby mala skončiť na dlážke či stene.
Začalo to pokusným králikom
Taký králik sa dá „spraviť“ aj v rukách. Netreba k tomu ani rám či stenu, o ktorú je natiahnutý. Dozvedel sa, že existuje viacero druhov činenia koží, napríklad ich potretie rozvareným mozgom, máčanie v octe so soľou, kyseline mravčej, mäkčenie kamencom atď. Keďže ocot mal doma, namáčal kožu králika na tri dni a pravidelne, štyrikrát do dňa ju miešal. Potom nechal uschnúť srsť a začalo sa naťahovanie. Niekoľkokrát denne naťahoval kožu králika na všetky strany. I keď sedel so susedom na káve, tak pod stolom naťahoval kožku. Keď koža uschla, bol to prvý úspech. Už nestvrdla, ale bola pekne mäkká. Takéto králičie kože použil vo fašiangovom sprievode v Ružomberku.
Úspešné spracovanie kože z capa Kuba
Cieľ leta bolo spracovať opätovne kožu z Kuba. Medzičasom vedľa neho pribudla i koža z ďalšieho capa – Emila. Cez prázdniny na to veľa času nenašiel, ale plán je plán a tie sa musia plniť. A tak začiatkom septembra (jaseňa) kože zvesil a namáčal do vody. Pridal k ním aj jednu kožu z kozľaťa, ktorá však už bola mierna obžratá hmyzom. O deň, dva boli mäkké a tak ich vybral a keď trocha preschli, začal ich opätovne čistiť a šúpať od zvyškov tuku, mäsa. Po čistení ich ešte prešiel šmirgľom a kamencom. Kamenec dal do horúcej vody a takto akoby mydlom prešiel po kožiach. Kože poskladal a nechal ešte pôsobiť. Medzitým nachystal vaňu. Dal kože do nej a pridal vodu, ocot a soľ. Na 10 litrov vody 1 a ¼ litra octu, kilo soli. Dal tam i zvyšky kamenca, ktorý sa nerozpustil.
Nechal takto tri dni. Denne premiešal, vymenil kože, otáčal. Spravil však tú chybu, že kože pred činením alebo po činení viac krát nepremyl, aby dôslednejšie odstránil nečistoty zo srsti. Voda bola pomerne špinavá. Keďže rámy na naťahovanie nemal, kúpil si klince s veľkou hlavou a kože naťahoval pribíjaním. Zadovážil si i klampiarske široké kliešte, ktorými kože za okraj natiahol a preklincovával ďalej. Problémom tejto metódy je často i to, že tvar kože ju neumožňuje natiahnuť tak, aby neostal kdesi záhyb. Veru treba pri tom poriadne premýšľať. Potom neskôr kože zvesil a naťahoval ich o hranu, aby roztiahol póry. Potom ich znova vrátil na drevený podklad. Napokon si pomohol aj karbobrúskou s nasadeným rašpľovacím kotúčom. Ten z kože dostal všetky zvyšky a ostal len krásne biely podklad. Najlepšie to ide, keď kožu pod kotúčom ešte natiahneme rukou. Nabudúce toto náradie isto použije ešte pred máčaním v činidle.
Kože schli, no nastal problém s rannými rosami, kedy do seba naťahovali vlhkosť a tak sa proces schnutia opakoval. A tak Kuba ešte ponaťahoval a vzal ho do domu. Prevesil ho cez dvere pekárne a tiež občas ponaťahoval. Koža uschla, no ukázalo sa, že v niektorých miestach, najmä v končatinách vznikli isté tvrdšie miesta, ktoré spôsobujú jemné zvlnenie a koža preto úplne neleží na zemi. Mal ju radšej položiť na zem. Ale celkovo bol s výsledkom spokojný. Aj tak ju má v pláne po okrajoch pristrihnúť aby mala nejaký pravidelný a ucelený tvar. Koža z Emila dopadla horšie, tá je tvrdšia, dosť z neho lieta srsť. V čase písania textu je prevesená vonka a tvrdne či mäkne podľa počasia. Nemal na ňu toľko času a napríklad o hranu ju naťahoval až o deň neskôr ako pri Kubovi. Ale ešte sa pokúsi ju natiahnuť vo vnútri stodoly a nechať ju uschnúť takto. Na niečo sa použije. Kozľa – to dopadlo celkom dobre. Naťahoval ho v rukách a preto je tiež „do mäkka“.
Plán spraviť pokrok v spracovaní koží bol teda úspešne splnený, i keď ešte nemožno hovoriť o hotovej koži. Ešte ju bude treba zaúdiť počas niektorého slnečného dňa. Cez dlhé zimné večery možno vznikne i nejaký jednoduchý odev. Napríklad plášť cez chrbát.
Stanislav
