Prvého apríla Poľovnícke združenie Likava – Choč už piaty krát zorganizovalo čistenie okolitej prírody Valaskej Dubovej od ľudskej malomyseľnosti. Pozvánka sa netýkala len poľovníkov – kto chcel, mohol prísť a preto sme ani tento rok nesmeli chýbať. Zišli sme sa okolo ôsmej hodiny ráno, kde sme sa rozdelili na viacpočetné skupiny a každá sa vybrala svojim smerom.
My občania – nepoľovníci sme i s deťmi vytvorili samostatnú skupinu. Za svoj rajón sme zvolili cestu do Vápenice a Vápeničný jarok. Vedeli sme, že minulý rok sa táto oblasť nečistila. Vyzbieralo sa niekoľko plných vriec predovšetkým plechoviek, plastových fliaš, ale aj rôznych kovových častí či drobného stavebného odpadu.
Celkovo by sa miesta činu dali rozdeliť do niekoľkých kategórii:
- Hniezda od nápojových obalov.
Jedná sa o pomerne nové, pár ročné plechovky či fľaše sústredené v akýchsi hniezdach nahádzané v kríkoch. Je z nich zrejmé, že niektorí občania radi popíjajú v prírode, no boli vy sprostí aby si prázdne plechovky brali domov a plnili si tak vlastné koše. Je tiež dosť možné, že aj tí, ktorí popíjajú doma ešte zo zvyku nosia plechovky do kríkov, hoc majú už niekoľko rokov žlté kuka nádoby, za ktoré neplatia. Veríme, že systém zálohovania obalov napomôže k upusteniu od takéhoto správania. Keď už nepomáha rozum, peniaze by mohli – aspoň pri tom pive. Potom tu máme popíjačov pri ohníkoch, ktorí veľmi radi nosia fľaše do lesa. Chápeme, že po skončení akcie majú neraz problém odniesť samých seba. Ale na druhý deň by mohli prísť po sebe poupratovať. Nemusia nútiť ostatných občanov, ale i les žiť v neporiadku.
2. Dozvuky dávnych ľudových tradícii
Je pravdou, že kedysi sa na Dubovej oveľa viac hospodárilo so Zemou. Pravdou je však aj to, že mnohým ľuďom chýbala k tejto Zemi – zdroju obživy – úcta. Zatiaľ čo živa Zeme, Slnka, vody hospodárom pomáhala, oni bez problémov sypali do Zeme a vody kilá rôznych odpadov. Neplatí fráza, že mladí sú hlúpi a starí múdri. Blb je skrátka blb bez ohľadu na vek. Okolie Vápeničného jarku je posiaté rôznymi predmetmi staršími ako 30 rokov, neraz ešte s cenovkami Kčs. Mnoho hrncov, fľašiek, fľaštičiek od liekov, kusy linolea, ale aj tabule skla z akéhosi skleníku. Úsek za pozemkom nový gazda čistí rok čo rok, avšak s každou väčšou vodou sa potoku objavujú nové predmety. Vedľa potoka je totiž doslova smetisko, len je prikryté násypom zo zeminy a popola. Na úplnú likvidáciu odpadu by to chcelo bager. Takto to mizne aspoň po troške – na oko – rok po roku. Veríme, že podobné ľudové tradície na dedine už skončili.
3. Pestovatelia s páskami
Niektorí pestovatelia si logicky políčka ohradili kolmi a rôznymi PVC páskami, káblami a podobne. Zveri je veľa, všetko by požrala. Horšie ale je, ak aj roky po poslednom obrábaní pôdy stále lietajú po okolí rôzne pásky a igelity. Aj tu hospodár zo prírody vzal, no odvďačil sa jej cudzími – neprírodnými predmetmi kade-tade po poli.
Vyzbieraný odpad sa naukladal na väčšie kopy. Tie následne poľovníci nakladali na autá a čakalo ho ďalšie triedenie. V porovnaní s minulým rokom sa javí, že odpadu je rok čo rok menej. Hlavne prvé roky, kedy sa začal odvážať rokmi či desaťročiami hromadený odpad, boli dosť namáhavé. Veríme že raz príde aj posledný ročník, lebo nebude čo robiť. Za hlavné riziká však považujeme vznik čiernych skládok, kde okrem represie nepomôže asi nič. Ďalej ide o to, aby niekto nespoliehal na to, že poľovníci aj tak každý rok upratujú a zaplatia a nezbavoval sa takto svojho odpadu z domácnosti.
Ani zvyšovanie poplatkov za komunálny odpad nesmie byť výhovorkou pre takéto konanie. A to jednak preto, lebo veľkú časť pohltí separovaný odpad a jednak, preto, lebo jedna štvročlenná rodina už dokázala, že sa dá naplniť len jedna kuka mesačne, teda každý druhý zber vynechávajú. Čítajte viac tu: http://www.kolchozliptov.sk/2022/02/21/ako-sme-v-case-dvihania-cien-za-vyvoz-odpadu-zaplatili-menej/
Problém môže tvoriť najmä stavebný odpad. Skládka v Ružomberku je už zatvorená. Teda aj tí, ktorí to chcú riešiť legálne, to majú sťažené. Pokiaľ je to menšie množstvo, dá sa po kúskoch dávkovať do kuka nádob, prípadne objednať kontajner z technických služieb. Tu by určite v budúcnosti pomohol zberný dvor v obci.
Veľa spraví len investícia do budúcna a to učenie detí k ľudskému správaniu sa k prírode. Lebo aj človek je prírodou i keď sa od nej do istej miery odtrhol. Minulý rok upratovalo jedno dieťa, tento rok ich bolo viac.
Počas nakladania odpadu na korbu auta sme si tiež vypočuli zaujímavú príhodu o „športovcovi“ na vrchole Kriváňa. Športovo oblečený chlap vypil na Kriváni plechovku, podvihol kameň a plechovku strčil pod neho. Po upozornení zavetil „čo je ťa do toho“ a musel byť teda upozornený iným, pre neho zrozumiteľnejším spôsobom.