V súčasnej dobe sa o znižovaní odpadu viacej rozpráva ako reálne niečo robí a navyše pre niektorých je to len reklamný ťah. Zatiaľ čo reklama nás zaplavuje informáciami, ako zachránime ryby, keď máme kartu (ktorú používame roky) v mobile, reálne sme často jediní, kto v obchodoch nepoužíva jednorázové sáčky na ovocie a zeleninu. Spotrebiteľ si tu musí sám hľadať vedomú cestu, lebo to čo je neudržateľné, je momentálne vlastne normálne a bežné. Aby som však vyslovil aj niečo pozitívne čo sa spravilo v tejto oblasti: som rád, že EÚ nám zakázala používať jednorázové igelitky, lebo sme na to nevedeli prísť sami. Hoci pred pár rokmi ešte bolo bežné mať svoju tašku.
V tomto roku nie len naša obec, ale samosprávy celkovo zdvihli poplatky za vývoz tuhého komunálneho odpadu. Aj keď hovoriť o obci Valaská Dubová, že poplatky zdvihla, je vlastne nesprávne. Napríklad nám ako štvorčlennej rodine poplatky klesli zo 72 € na 60 € ročne. Vysvetlíme prečo:
Zatiaľ čo v minulosti sa platilo 18 € na osobu s tým, že každý mohol dať vyviezť koľko nádob chcel, teraz sa to zmenilo na počet vyvezených kuka nádob. Cena za jednu je 2,5 € a každý má povinnosť na osobu kúpiť 6 štítkov. Platí sa teda minimálne 15 € na osobu čo pre 4 člennú rodinu je 24 plných nádob. Ostatné štítky si každý môže dokúpiť podľa potreby. Odpad sa vyváža každé dva týždne. Za rok je to teda nejakých cca 25 vývozov odpadu. Teda na každý vývoz jedna nádoba.
My sme mali zväčša jednu nádobu za vývoz. Keď sa robili „poriadky“ tak dve. Povedali sme si, že sa posnažíme a skúsime odpad zredukovať. V novom roku 2020 sa nám podarilo naplniť len jednu nádobu za mesiac. Jeden vývoz sme nádobu nevystavili, lebo bola poloprázdna vo dvore. Ak by sa to takto darilo aj ďalej, tak by nám stačilo max. 15 štítkov, keď počítam aj rezervu na drobný stavebný odpad, nakoľko každý rok niečo prerábame a budujeme.
Minulé volebné obdobie sa v obci zaviedol separovaný zber. Občania dostali zelené a žlté kuka nádoby. Zelenú na sklo a žltú na kovy, plasty a tetrapaky. Napriek tomu, že tento typ obalov tvorí drvivú väčšinu kupovaných predmetov a potravín, podiel TKO neklesol. Buďto sa neseparovalo, alebo sa tam strkalo to čo tam nepatrí (tráva, lístie) alebo šli nádoby na vývoz poloprázdne.
Počet vyvezených nádob klesol (a to výrazne) až po zavedení nového systému poplatkov, ktorý považujem za najspravodlivejší v rámci daných možností, ktoré zastupiteľstvo malo. Dobré je na ňom práve to, že výška poplatku nezávisí len od úradu, ale aj od snahy občanov. Pevne však verím, že odpad neskončil v kríkoch, potoku alebo v peci. Schválne otváram kôš na zmesový odpad. Sú tam predovšetkým obaly od cukríkov, chrumiek a ďalších sladkostí, ktorými naše deti zásobuje skôr okolie ako my. A je tam aj obal od polievkovej mrazenej zmesi a vanilínového cukru. Ukázali sme teda, že je možné odpad zredukovať aj bez toho aby sme ho sypali do prírody a tvárili sa, že za to môžu tí, ktorí chcú za vývoz peniaze.
Ja osobne sa napríklad odpad nesnažím redukovať preto, lebo chcem platiť čo najmenej. To je až druhoradý dôvod. V prvom rade to robím kvôli vlastnému svedomiu voči prírode a jej zaťaženiu nadmerným množstvom odpadu, ktoré ľudstvo produkuje a už pomaly nevie čo s ním. Prvoradá je otázka produkcie odpadu a až potom jeho triedenia. Preto by som správu z obecného rozhlasu poopravil z „je na každom, koľko odpadu vyseparuje“ na „je na každom, koľko odpadu vyprodukuje a vyseparuje“.
Dovolím si podeliť sa s Vami o niekoľko pravidiel, vďaka ktorým sa nám odpad podarilo zredukovať.
1. Organický odpad nepatrí do smetí, ale na kompost (alebo zvieratám)
Denne v kuchyni vyprodukujeme asi 1,5 litra organického odpadu ako odrezky a šupky z ovocia a zeleniny, kúsky servítok, škrupiny z vajec, vyluhované bylinky z čaju, vylúhovaná káva a podobne. Niečo zjedia králiky, niečo sliepky a ostatné ide na kompost. Na biologický odpad máme zhlobené dve konštrukcie. Jednu ako kompostovisko a jedno na slamený hnoj spod králikov a sliepok, i keď občas prihodím šupky do hnoja a slamený hnoj z kurína na kompost. Tento „odpad“ sa nám pravidelne mení na vzácne hnojivo plné dážďoviek, ktorým pravidelne zúrodňujeme záhony.
Šupky a korky z chleba či pomyje nám pravidelne nosia aj susedia. Na kompostovisko a na hnoj pridávame aj malé množstvo pokosenej trávy z prednej záhrady. Tú zozadu sušíme na seno.
Odpadom nie je ani popadané lístie. Príroda to má dobre vymyslené. Lístie popadá, stane sa mulčom i výživou pre strom. Patrí tam, kde spadlo, nie do koša. Lístie preto dovážame od susedov, ktorí majú na túto vec iný názor a používame ho ako mulč záhonov či ako podstielku pre hospodárske zvieratá.
Konáre z kríkov vo veľkom nepálime, ale ich podrvíme na drvičke a používame opäť ako organické hnojivo. Väčšie kúsky napr. zo stromov použijeme buď na opekanie špekáčok, alebo ako palivo do pece, prípadne to nechám na zadnej záhrade 2-3 roky jednoducho zhniť.
Popol z brikiet alebo nenapusteného palivového dreva je tiež dobrou výživou pre kompost.
Kompostovateľné máme aj zubné kefky či tyčinky do uší.
2. Stop jednorázovým obalom a produktom
I keď plast je možné vhadzovať do separovaného odpadu, plastové fľaše nekupujeme. Niet nad našu dubovskú vodu, ktorá tečie z vodovodu. Je chutná a tiež patrične vychladená. Nie ako tá na 7. poschodí v bytovke nejakého mesta. Keď sa u nás koná nejaká väčšia udalosť naplníme džbány touto vodou, pridáme matu, citrón a podávame.
Platí to aj o jednorázových plastových pohároch a tanieroch, ktoré u nás nemajú miesto. Aj na deň obce som si priniesol vlastný litrový krígeľ čo mi ušetrilo čas čakania v rade (mal som hneď dve pivá) a tiež množstva zbytočného plastu. Pokiaľ môžem, beriem si vlastné riady aj na verejné akcie, kde viem, že sa podáva do plastov.
Pre kávu na benzínke, na ktorú sa zastavíme pri dlhších cestách mám svoj vlastný pohár, ktorý je z bambusu a má silikónový vrch proti vyliatiu. Aj ten už ušetril množstvo zbytočného odpadu.
Keď už sme pri benzínke, vodu do ostrekovačov nekupujem v plastových bandaskách, ale ju tankujem do svojej vlastnej, ktorú mám v aute a pravidelne ju dopĺňam. Navyše za tankovanú kvapalinu je dosť klubových bodov.
Uprednostňujem sudové víno, ktoré je jednak lacnejšie a tiež si ho dám čapovať do prinesených nádob. Vo vinárni, kde to odmietli a ponúkali mi ich plastovú fľašu som buchol dvermi a viac som sa tam neukázal.
Nekupujem pivo v plastových fľašiach, volím zálohovateľné fľaše alebo plechovky. Rovnako tak keď raz za čas kúpim minerálku, tak zálohovanú, alebo aspoň v skle. Ešte sa tak niekoľko značiek predáva.
Mať vlastnú nákupnú tašku je samozrejmosť. Rovnako tak mať svoje vrecúška na ovocie a zeleninu či pečivo. Tie, ktoré sa dajú dnes kúpiť sú priehľadné a majú aj miesto na cenovku.
Pokiaľ nakupujeme ovocie, zeleninu, alebo aj mäso, vyhýbame sa tým, ktoré sú balené v plastových či polystyrénových nádobách a obalené igelitom.
Trvanlivé potraviny ktoré pravidelne kupujeme, nakupujeme vo veľkých baleniach (napr. šošovica a pod.)
V kúpeľni namiesto jednorázových plastových fľaštičiek s pumpičkami používame obyčajné mydlo. Namiesto jednorázových žiletiek používam klasickú s vymeniteľnými žiletkami. I keď je pravda, že posledné roky ju nepoužívam vôbec 😀
Z jadrového mydla, kryštalickej sódy a vody si v hrnci zhotovujeme prací gél, takže u nás nehrozia žiadne pracie prášky v plastoch a igelitoch, ktoré sú navyše škodlivé pre vodné toky.
Aviváž nepoužívame vôbec, nevidíme pre to dôvod.
Pozitívne je, že v Ružomberku ale aj v Dolnom Kubíne sa už rozbieha obchod s čapovanou drogériou.
Ďalším trendom dnešnej doby sú tiež „pohodlné“ jednorázové plienky, ktorých denne pri jednom dieťati vyhodíte niekoľko. Tie sme používali len minimálne. Namiesto toho sme používali prateľné látkové plienky, ktoré sa vkladajú do nohavičiek na cvoky. Dnes ich bežne dostať kúpiť.
Rovnako to je aj s vreckovkami. Používame plátené tak, ako to kedysi bolo bežné.
3.Recyklovať a znova použiť
Mnohé najmä veľkokapacitné odpady sa skladajú z viacerých materiálov a nie je zložité ich rozobrať. Napr. keď sme vyhadzovali starý gauč, tak do koša šiel z neho len poťah. Rozobral som ho na drevenú konštrukciu, železné pružiny, molitan a poťah. Železo šlo buď do zberných surovín spolu s ďalším materiálom, ktorý sa nazbieral, drevo do pece, alebo sa použilo na zhotovenie drevených konštrukcií a molitanom som zaizoloval kúsok steny v humne. Toto je len ilustračný príklad pre uvažovanie.
Starú obitú omietku používam ako prímes do betónu, tam kde je to možné, staré škridle sme použili ako strechy príbytkov pre hydinu, alebo pre stavbu bylinkovej špirály.
Pokiaľ som mal viac odpadu, ako napr. po zbúraní starého komína, normálne som šiel na technické služby v Ružomberku, zaplatil som si 30 €, naložil som to do auta a odviezol na skládku. Nehodil som to do potoka ani do kríkov s pocitom, že to má niekto riešiť za mňa. Likvidácia odpadu je riadnou súčasťou stavebných nákladov. Keď na to nemám, tak sa do toho nepúšťam. Je to podobné ako keby som si v stavebninách zobral tvárnice a potom im nadával že chcú odo mňa peniaze keď nemám (alebo len nechcem dať) ale nový komín potrebujem, tak nech sa starajú.
Verím, že sa v obci podarí raz vybudovať aj zberný dvor, prispelo by to k zjednodušeniu likvidácie stavebného odpadu.
4.Záver
Svoj text by som zhrnul do niekoľkých jednoduchých poučiek
Nekupujte zbytočnosti
Pokiaľ je možné, kupujte bez obalu, alebo noste vlastné nádoby
Pokiaľ kupujete s obalom, voľte rozložiteľný materiál
Pokiaľ materiál nie je rozložiteľný, voľte skôr tie ľahšie recyklovateľné alebo zálohovateľné (kov, sklo)
Nahrádzajte jednorázové produkty opakovateľne použiteľnými
Poznámka: V roku 2022, keďže je skládka v Ružomberku zatvorená, stúpla cena vývozu jednej nádoby na 4 €.