Na jar roku 2020 mi ako blesk z čistého neba napadla myšlienka, že si treba zaobstarať nejakého socialistického veterána. A keďže sa u nás gazduje a tiež buduje, embéčku sme z hry vylúčili, nakoľko v nej by sa hranoly, seno, alebo kozy zle prepravovali.
A ako zázrakom som pár dní na to objavil inzerát zo zachovalou TAZ 1500, rok výroby 1996. Predbežne sme sa dohodli na cene. No deň predtým si moja žena pozerala recenzie a prišla ráno so slovami “ja to auto nechcem”. A tak sme si to rozmysleli. Ale toto auto nám po večeroch nedalo spávať, nakoľko ku Kolchozu by sa aj dizajnovo hodilo a je ťažko čítať recenzie na vyše dvadsaťročné auto.
A tak sme volali znova a dorazil som na novom plechovom koňovi. Zvonka bolo zachované, akurát veľa z neho tieklo, olej kvapkal o stošesť, bolo to treba pretesniť a skontrolovať, spraviť tomuto vozidlu celkovú generálku. Bol pretesnený motor, prevodovka, diferák, zrepasovaný karburátor, nové čapy riadenia, brzdové hadice, zadný brzdový valec, + repas prevodovky, nová STK+EK.
Auto využívame ako na hospodárske účely, tak aj na rekreáciu či vozenie kapely Bosoné brezy na koncerty. Dobré je to, že sa dá v nej aj pohodlne spať. Odkedy ju máme, už doviezla množstvo hospodárskych zvierat, ale aj kompost, slamu, seno, či drevené hranoly. Zúčastnila sa dvoch koncertov na festivaloch a v rámci rekreácie nás povozila 600 km naprieč Slovenskom. Tu našťastie nezlyhala ani raz, i keď má ešte dve chyby:
Občas, keď naštartujem a prejdem pár kilometrov, motor nejde naskočiť, hoci štartér točí a čerpadlo tiež počuť. Po nejakých 30 minútach to zrazu ide.
Pedál spojky sa v chladnejšom počasí vracia pomalšie než je normálne, už sme skúšali aj vymeniť hadičku s kvapalinou, ale nezmenilo sa to.
Využívame ju primerane, cca 2000 až 3 000 km ročne. V zime odpočíva pod strechou.
