Už minulý rok v takomto rano-jarnom období som chcela pre svoju rodinu pripraviť vlastnú živicovú masť, zohnala som si aj včelí vosk od našich spriaznených včelárskych duší z Chotče, ale napokon ostalo iba pri tom… Tento rok som bola pri plnení môjho zámeru dôslednejšia. Od januára sme sa teda pri lesných prechádzkach začali obzerať aj po smrekovej a borovicovej živici. V okolitých lesoch prakticky nič iné nerastie, takže sme rýchlo nazbierali potrebné množstvo – len toľko, čo bude postačovať pre našu rodinu počas roka. Živicu sme zo stromov nijak nevydlabávali, zobrali sme od stromu iba toľko, čo vydalo jeho telo akoby navyše. Strom produkuje živicu, aby si zacelil rany, potrebuje ju v prvom rade on. My by sme mali iba s pokorou prijať to, čoho má naviac… A tak sme aj spravili. Doma sme tento voňavý zázrak roztopili v hroznovom alebo v olivovom oleji a do vzniknutej zmesi sme pridali včelí vosk. Na roztápanie si určite nejaký starší hrniec, lebo po roztopení živice už nebude použiteľný na ďalšie varenie. Rovnako tak na miešanie si nájdite nejaký kúsok drievka. Olej nesmie vrieť. Vhodný je vosk z úľa, pri ktorom sa nepoužívali chemikálie proti parazitom. Krásnu, na peci prehriatu tekutinu sme naliali do pohárov a bolo hotovo. Bude výborná pri dýchacích ťažkostiach a reumatických bolestiach. Tá vôňa sa kuchyňou niesla ešte nejaký čas …
