Koncom minulého roka sme sa rozhodli kúpou podporiť vydanie knihy „Naša budúcnosť je lokálna – kroky k ekonomike šťastia“ od Heleny Norberg-Hodge. Knihu v slovenskom preklade vydalo občianske združenie Alter Nativa (alter-nativa.sk) z Brdárky. Z Alter Nativy máme v knižnici viacero zaujímavých kníh venujúcich sa trvalo udržateľnému životu, staviteľstvu apod. Táto kniha nás tiež zaujala už svojim nadpisom.
Kniha sa venuje predovšetkým dôsledkom globalizovaného kapitalistického hospodárstva, ( hoci skôr hovorí o globalizme, slovo „kapitalistický“ je tam použité len párkrát) ktoré sa napriek moderným technológiám a neustále sa zvyšujúcou produktivitou neprejavuje v zvyšujúcej sa kvalite života, spokojnosti pracujúcich či zvýšenej miere voľného času, napríklad pre rodinu a záujmy. Práve naopak, doba je čoraz viac hektická, človek sa musí celý život naháňať a stresovať, neraz opustiť rodnú krajinu, aby zabezpečil samozrejmosti pre svoju rodinu. Taktiež sa globalizácia neprejavuje znižovaním celosvetovej chudoby a sociálnych problémov. Tie naopak narastajú.
Príklad: nové technológie priniesli nové možnosti a prácu štyroch osob nahradí jedna osoba stláčaním tlačítka. Vyrobí denne dokonca viac ako tí štyria predtým. Znamená to, že im ostanú rovnaké platy a každý si príde stláčať tlačítko dve hodiny denne? Nie, znamená to, že jeden z nich bude stláčať to tlačítko 8 hodín denne a jeho čas strávený v práci sa nijako nezmení a okrem istej fyzickej námahy to pre neho neznamená posun k lepšiemu. A ostatní traja sa stanú nezamestnanými. Taký je výsledok, keď sa vedecko-technický pokrok stretne so starým prehnitým spoločenským zriadením.
Po dlhšej dobe som si prečítal názor človeka, ktorý je nad vecou a dokáže sa na súčasný ekonomický systém pozerať z nadhľadu a neskĺzne k obviňovaniu prvej osoby či etnika, ktoré uvidí. „Veľmi dôležité je uvedomiť si, že skutočným problémom nie je ľudský charakter, ale neľudský systém“. Hlavne za kapitolu o náraste pravicového extrémizmu v časoch neistoty mám chuť potriasť autorke rukou a povedať, že konečne to niekto chápe. Že na príčine týchto problémov je globálne kapitalistické zriadenie, a že našou prvou motiváciou má byť spojiť sa a zvrhnúť ho a nahradiť iným, ľudskejším a lokálnym systémom. Nie začať šíriť nenávisť voči ešte väčším obetiam tohoto systému, než sme my sami.
Autorka správne pomenúva vzťahy medzi globálnym severom a globálnym juhom. Bohatý globálny sever (cháp tzv. krajiny 1.sveta) je bohatým preto, lebo drancuje zdroje „chudobného“ globálneho juhu. Juh je chudobný práve preto, že sever je bohatý. Už nehovoriac o vojenských prevratoch všade tam, kde sa ľud pokúsil o zmenu. A takisto nehovoriac o migrácii korporácií za lacnou pracovnou silou, alebo o migrácii lacnej pracovnej sily do krajín globálneho severu.Toto všetko je dôsledkom globalizácie a nie následkom rozhodnutia ľudí z „chudobnejších“ krajín vydať sa do krajín imperializmu. Ľudia v krajinách juhu sú priamo vystavení chudobe a existenčnej núdzi a s ňou logicky rastúcej kriminalite. Ľudia na severe sú zasa vystavovaní propagande konzumu a hektickému životu.
Autorka poukazuje na to, že posilňovanie globalizácie a jednotných trhov prospieva len tým najbohatším korporáciám a je neraz likvidačný pre lokálne ekonomiky, ktoré nedokážu držať krok s globálnymi hráčmi. Tiež to v praxi znamená, že korporácie majú neraz väčšiu moc než lokálne vlády. Napríklad dohody o voľnom obchode medzi severnou Amerikou a Európou vyhovujú nadnárodným korporáciám, no neprospievajú ani americkým a ani európskym miestnym pestovateľom.
V knihe sa tiež dočítate, ako je globalizovaná „efektivita“ neefektívna a ako tovar cestuje po celom svete, než sa dostane na pulty. Polotovary či zvieratá cestujú z jednej krajiny do druhej na spracovanie, potom putujú do ďalších štátov či sa vrátia do štátu, z ktorého prišli. Keďže kniha sa zaoberá predovšetkým potravinárstvom, autorka dáva zvlášť doraz na to, že vďaka globálnej cenovej politike obchodníci mnohých krajín vyvážajú ovocie a zeleninu do iných krajín a zároveň tie isté produkty privezú obchodné reťazce odinakiaľ. A žiaľ, nemusí to byť dôsledkom žiadnych vládnych rozhodnutí, ale dôsledkom samotného systému založenom na anarchii trhu.
Sociálny rozmer globalizácie predstavuje len časť problémov. Druhým obrovským problémom je katastrofálny dopad na prírodu. Ekonomika založená na neustálom odbyte, drancovaní prírodných zdrojov, zvyšovaní produkcie a na neustálom speňažovaní bez ohľadu na ekologické dopady, je veľmi krátkozraká a jasná matematika hovorí, že ak nedôjde k zmene, tak v budúcnosti už nebude čo speňažovať. Keby sa cena dopadu na životné prostredie prejavila v cene korporátnych (nie len) potravín, boli by oveľa drahšie.
V protiklade ku globalizácii autorka predstavuje lokálnosť. Uvádza niekoľko príkladov miestnych a regionálnych komunít, kde funguje vlastný trh, predovšetkým s potravinami. Ale nie len to, ľudia si tu vzájomne vypomáhajú a organizujú aj spoločenské, kultúrne a iné podujatia. Nie len chlebom je človek živý. Potrebný je aj spoločenský život, ktorý sa v globalizovanom svete vytráca. A je jedno, či je to v panelákoch, kde si už namiesto služby v upratovaní najímajú firmy, alebo v nových štvrtiach s bungalovmi a dvojmetrovými betónovými plotmi.
Neostáva však len pri zakladaní komunít zdola, ale otvorene píše, že je teba použiť aj politické páky zhora, že je potrebné zmeniť aj oficiálnu politiku a nenechať tento priestor len tým, ktorí otvárajú dokorán dvere globalistom. Hnutiam, ktoré majú len jeden úzky cieľ vyčíta úzke zameranie, nakoľko si je vedomá, že v súčasnom systéme všetko so všetkým súvisí.
Je zakladateľkou organizácie Local Features (www.localfutures.org), ktorej cieľmi sú: lokalizácia ekonomiky, posilňovanie lokálnych komunít, alternatíva ku konzumnému spôsobu života a zachovávanie prírodnej a sociálnej diverzity.
Osobne by som sa viac sústredil na základný kapitalistický mechanizmus súčasného systému, než na fakt, že dosiahol globálne rozmery. Aj keď nechcem povedať, že by si to autorka neuvedomovala. Ak by sme zo dňa na deň zrušili všetky nadnárodné korporácie a zachovali kapitalistický mechanizmus, tak o niekoľko desaťročí by sme dospeli do rovnakého bodu ako pred zrušením globalizácie. Každý systém je v čase svojho vzniku pokrokový. Neskor však jeho protiklady dosiahnú také rozmery, že už nemôže fungovať po starom a systém sa stane tehotný revolúciou. Feudalizmus už nekorešpondoval s rozvíjajúcimi sa manufaktúrami. Dnes však masová výroba nekorešponduje s faktom, že 1% vlastníkov vlastní 50% bohatstva planéty. Nekorešponduje ani s trvalo udržateľným životom na planéte Zem. Teda aspoň pokiaľ ide o ľudské bytosti….
P.S. My sami sme hospodársky činní, chováme hydinu, králiky a kozy, pečieme domáci chlieb, pestujeme ovocie, zeleninu, varíme pivo, pripravujeme víno z miestnych sliviek či trniek. Prebytky radi posúvame ďalej – po susedoch či známych. A naopak, keď môžeme podporiť miestnych pestovateľov, či výrobcov, ktorí sú neraz našimi priateľmi, vždy to urobíme. Ovocie a zeleninu mimo sezónu v hypermarketoch obchádzame. Namiesto toho nám každý týždeň príde „Liptovská debnička“ plná ovocia a zeleniny od miestnych dodávateľov s chuťou výrazne odlišnou od hypermarketovej ponuky. Radi si tiež kúpime tinktúry či prírodné mastičky, drevené výrobky a podobne…