Často sa venujeme rôznym ľudovým tradíciám, mnohé sa snažíme uchovávať. A nie len preto, aby sme robili akúsi repliku, ale aby sme nimi žili aj v prítomnosti. Nie všetky ľudové tradície sa nám však páčia. Nie všetky stoja za udržiavanie.
Valaská Dubová je naozaj v krásnom prostredí, kedysi, keď sme chodili len okolo, hovorili sme si, že tu by sme raz možno chceli bývať. Keď si fotíte dedinku pod kopcami z diaľky, vyzerá to naozaj pekne. Neraz vidím pri ceste odparkované autá so zahraničnými ŠPZkami ako si našu obec fotia.
Avšak keď prídete k prvému potoku či do prvých kríkov, tak sa človek musí začať hanbiť. Kladie si otázku, či si ľudia toto prostredie zaslúžia. Ospravedlnením je azda len to, že s podobným javom som sa stretol aj v mnohých iných obciach, kam chodím do prírody.
“Studnička svedčí o duši domu, potok o duši dediny a rieka o duši mesta a more o duši ľudstva” (cit. Žiarislav, Čaro prírody)
Pri potokoch a v kríkoch je nahromadené množstvo odpadu – od plastových vriec, cez PET fľaše, plechovky, rôzne bandasky či staré hrnce aj časti nábytkov a podobne. Našli sa aj obaly od sáčkového mlieka s cenovkou 2,5 Kčs. Dátumy spotreby sa pohybujú aj okolo 20 rokov nazad.
Potom sme zistili, že sa jedná o ľudovú tradíciu, že tí ľudia – a je jedno či mladí alebo starí – to vozievali do kríkov preto, lebo „sa to tam vždy vozilo“. Iný zasa „nebudú platiť za odpad“. Nuž ak sa jedná o to, tak potom aj odpad pod oknami na Luníku IX je v poriadku, nakoľko miestni obyvatelia tiež nemajú peniaze na to, aby si platili za vývoz odpadu. Kto nechce platiť za odpad, nech ho neprodukuje. To je pomerne jednoduché riešenie. Ako minimalizovať množstvo odpadu, to som písal už v inom príspevku.
Je mi ťažko pásť na lúke kozy a pozerať sa na plastové kýble a igelity v kríkoch, rovnako tak pozerať na fľaše v potoku pri naberaní vody. Nedá sa tváriť, že je to v poriadku. Nie je potom predstava, že ľudia žijúci na dedine si vážia Zem a žijú v súlade s prírodou klamná a scestná? A okoloidúceho nebude zaujímať či to tam navozil Jožo alebo Fero, urobí si obraz o celej dedine. Na koľko si ceníme svoje životné prostredie? Na 5 €? či 2,5 €? Kto si myslí, že životné prostredie je podradené plateniu za vývoz odpadu mal by si v hlave vymeniť prepálenú poistku. Dúfam, že zavedenie separovaného odpadu v obci zmiernilo dosledky takéhoto nesvojprávneho konania.
Sú zrejme dve hlavné metódy ako to riešiť a to policajná a bezpolicajná. My sme sa rozhodli ísť bezpolicajnou metódou a viesť deti k úcte k okolitej prírode. Spolu sme v stredu a v sobotu vyčistili potok, ktorý tečie za pozemkom a tiež okolité kríky. Vodný tok je od prameňa čistý, dovtedy, kým nedôjde do “ľudskej civilizácie. Plasty, sklo či kovy sme vhodili do veľkých kontajnerov na separovaný odpad, vrecia s iným odpadom do veľkokapacitného kontajneru, ktorý bol zrovna v týchto dňoch pristavený v obci.
Chceme veriť že podobné javy si raz budeme pripomínať len v rámci folklórneho súboru. Fúrik vyzdobíme stužkami,naplníme ho sklom, dáme si slávnostný kroj a za tónov heligónky začneme sypať s piesňou na perách „Hej, bordel ten mi nevadzí, hlavné je že neplacím“.
Neskôr zorganizovali veľkú brigádu aj Poľovníci, čím pevne verím – spravili definitívnu bodku za touto históriou ľudského uvažovania.
