Tento rok si kolchozníci okrem práce naplánovali aj oddych. Už niekoľko rokov pojem „dovolenka“ znamenal len zapnutú miešačku. Na kolchoze panovala už dlhodobá zhoda, že si treba od každodenných povinností naozaj oddýchnuť a vypnúť hlavu od plánovania práce.
Veľká vďaka patrí členom kapely Bosonohé brezy, Sofii a Svetlanovi, ktorí sa ponúkli že sa postarajú o kolchozné statky, kým rekreanti budú jazdiť po Slovensku. Po krátkom školení ako sa robí kozí syr rekreanti naštartovali vozidlo TAZ 1500 a vydali sa na štvordňovú okružnú jazdu.
Rekreácia začala na Nitrianskom Rudne, kam rekreantov viedli najma spomienky z detstva. Zaparkovali vozidlo neďaleko vody, poobzerali si, ako kemp vyzerá v súčasnosti a dali si pivo v miestnych bufetoch. Kedysi fungujúci tobogan je dnes už v stave „chátrajúci“, zato na brehu pribudli klasické dnešné atrakcie typu trampolína či veľký nafukovací valec. Poprechádzali sa popri brehu a aj si zaplávali i keď vo vode boli jediní. Počasie a ani teplota vody boli ďaleko od letnej idylky. Niečo zahrali na heligónke, aj sa pár ľudí pristavilo, heligónku požičali aj chlapcovi, ktorý sa tiež učí hrať na tento nástroj. V tom čase na Rudne začínal zraz východonemeckých vozidiel Barkas-Trabant-Wartburg. Pri otázke, či bude dnes aj kultúrny program a ponuke otvoriť ceremoniál hymnou NDR na heligónke si rekreanti získali nových priateľov – trabantistov z blízkeho okolia. A tak bolo o večer postarané hralo a spievalo sa až do nového dňa.
Druhý deň pokračovali smerom do Nitry – a kde inde ako do Slovenského poľnohospodárskeho múzea, kde v ten deň prebiehalo podujatie „Tradície slovenského vidieka“. V tento deň ešte program nebol v plnom prúde a žiaľ expozície vo veľkých halách múzea neboli dostupné. Pozreli si však expozície a ukážky v okolí poľnej železnice, na ktorej si vychutnali okružnú jazdu areálom. Ešte si nakúpili zopár výrobkov a vybrali sa smerom do vínneho mesta Pezinka. Tu prespali u priateľov, prešli sa v noci pomedzi vinohrady ale zakotvili aj v meste, kde ochutnali aj iné víno ako to v hodnote 3€ za fľašu na aké sú zvyknutí. Áno rozdiel bol cítiť.
Tretí deň si nemohli odpustiť návštevu Modry, kde nakúpili kvalitné víno pre priateľov. Cestou si neodpustili ani fabriku, z ktorej pred rokmi vyšlo kolchozné vozidlo TAZ 1500. Spravili pár fotografií pred vstupnou bránou. Prihovorili sa im aj niekdajší zamestnanci závodu, ale za veľa hovorili aj úsmevy obyvateľov Coburgovej ulice, po ktorej kedysi tieto vozidlá pravidelne jazdili.
Nasledovala Banská Štiavnica a koncert Štefana Šteca a kapelou Fajta. Cestou delegácia navštívila kaštieľ v Svatom Antone a dohodla si parkovanie pred hotelom „Na kopci“, kde rekreantom bez problémov, za tržbu v reštaurácii, dovolili prespať na parkovisku. Po krátkej prechádzke Banskou Štiavnicou nasledoval koncert v amfiteátri. Bolo plno, koncert bol úžasný, len škoda, že nebolo veľmi kde tancovať, nakoľko amfiteáter je stavaný skôr na sedenie. A tak vyšli aspoň hore nad sedačky a aspoň občasne si spolu zatancovali na skvelé rusnácke piesne. Večer strávili pri vínku a pizzovom ceste s cesnakovým poterom.
Po rannej hygiene a káve na lavičke pokračovali nie až tak ďaleko do Španej doliny, ktorá sa nachádza v okrese Banská Bystrica. Veľa o nej nevedeli, len to že sa jedná o banícku obec a že je tam množstvo technických pamiatok. Po zhliadnutí miestnych informačných tabulí sa rozhodli pre krátku turistiku po okolí, ktorá trvala cca 2,5 hodiny. Vydali sa smerom na sedlo Dolný šturec, potom Horný Šturec a cez hotel Šachtičku naspať na parkovisko. Ako inak – bosí. Veď názov kapely „Bosonohé brezy“ nemôže byť len o marketingu na pódiu.
Odtiaľ už nasledovala cesta cez Donovaly do Valaskej Dubovej. Navštívili niekoľko miest Slovenska, prešli približne 600 km, spotreba vyšla cca 8 litrov na 100 km, čo je pre TAZ 1500 chvályhodné.
Aj preto záverečná vďaka patrí práve TAZ-ke, ktorá rekreantov spoľahlivo vozila po krajine a bezpečne ich dostala až domov, poskytovala nie len transport, ale i nocľah.
