Na kolchoze vybudovali tento mesiac cez 130 metrov oplotenia.
Zatiaľ čo jún sa u nás niesol predovšetkým v znamení najväčšej investičnej akcie – prerábka strechy a verandy, mesiac Júl sme venovali výstavbe plotov. Mohli by sme ho nazvať aj „ploteň“.
Celkovo sme zdemontovali 60 metrov ohrady a postavili cez 130 metrov nového oplotenia a cca 18 metrov provizorného oplotenia.
Začali sme oplocovaním hornej záhrady, kde nám už od mája rastie úroda. Pôvodne sme mali túto prácu odloženú až na jeseň, avšak po tom, čo záhradu začala navštevovať vysoká zver, museli sme začať rýchlo konať. Bola by škoda toľkej práce. Šli hlavne po kŕmnej repe a kapuste, vyjedli nám aj kukuricu. Natiahli sme aspoň v časti provizórne oplotenie z toho, čo sme mali ešte doma. V prvej fáze začala záhradu strážiť kolchozná strážna služba, teda náš pes Goran. Pár dní to tam ustrážil, potom sa mu tam už ale nepáčilo, lebo na neoplotenom pozemku musel byť uviazaný. A tak sme sa rozhodli ho zhruba po 5 nociach ho zo služby odvolať. Jednu jasnú noc sme tu s ním strávili aj my – a veru sa okolo pol tretej rozbehol do kríkov, rýchlo sa však vrátil. V tejto fáze sme hlavne zháňali oceľové tyčky či objednávali pletivo. Pri dnešných cenách stavebných materiálov sme sa rozhodli pre lesnícke úzlíkové pletivo s hrubšími drôtmi.
Zabetónovali sme prvú tyčku, natiahli špagát a začalo sa s výkopom dier pre tyčky. Zem tvrdá a kamenistá sťa by z Jilemnického románov. Navyše aj motorový vrták sa nám pár dní pred tým pokazil, kopalo sa teda hlavne páčidlom a sekerou. Spolu 24 dier. Od práce sa odbiehalo, pre civilné zamestnanie sa pracovalo až od poobedia, naplno len v sobotu. Za 5 pracovných dní sme to mali hotové, betón sa musel nosiť v kýbľoch. Spolu 24 tyčiek, približne 70 metrov oplotenia. Ešte sa muselo spraviť drevené oplotenia aj po šírke, lebo zver síce už nechodila od hory, ale od potoka sa dostala. Spravili sa aj dve provizórne brány spočívajúce v priviazaní a odviazaní pletiva od tyčky. Horné pletivo bolo hotové, zver prestala chodiť, neskor sa ešte doplní elektrický ohradník po šírke.
Nasledoval týždeň „pauzy“, ktorá spočívala v plnom venovaní sa civilnému povolaniu. Po tom prišla zasa „pauza“ či „dovolenka“ v civilnom zamestnaní, aby sme sme sa mohli venovať spodnému plotu. Ten plot tam nebol dlho, asi tri roky, robili sme ho z hrubších drevených kolov, avšak cap keď videl susedov, začal tento plot rozbíjať. Úplne ho nerozbil no riadne ho rozkýval. Povedali sme si, že už spravíme nový posilnený aj o elektrický ohradník. Demontáž starého a montáž nového trvala od soboty do soboty, okrem toho sme betónom spevnili aj roh stodoly, nakoľko sme si všimli, že po výmene stojky za betónovú sa začala robiť prasklinka. A tak v nedeľu mohli kozy po týždni opustiť stodolu a znova sa napásť. Aj im podrástla tráva, lebo už sa tam moc nepásli, teraz si pochutnávali. Capa pustíme až keď namontujeme aj elektrický ohradník. Dovtedy len s reťazou. Škoda by bola toľkej práce a tiež peňazí.
Hlavné budovateľské akcie sa nám blížia ku koncu, v nasledujúcom mesiaci by sme si radi oddýchli a užili aj párdňovú dovolenku v pravom slova zmysle.
