Keď pečieme pár chlebov, pečieme ich v elektrickej rúre (kde sme toho roku už museli meniť dve špirály) . Keď sa však chystáme na nejakú väčšiu akciu ako je jarmok, obecná zabíjačka, či Vianoce, vtedy pečieme v tejto murovanej peci na chlieb. Máme ju už rok a navrhli sme ju tak, aby sa do nej zmestilo 6 chlebov naraz. Nejedná sa o klasickú pec na chlieb ako ju poznáme. Nefunguje tak, že sa odhrnú uhlíky a vloží sa chlieb. Táto pec má ohnisko pod priestorom na pečenie. Priestor je oddelený šamotkami a kanál spalín vedie v dvojitom oblúku okolo celého priestoru.
Pred spustením prevádzky sme sami ani netušili, akú teplotu vzduchu dokáže pec vygenerovať. Celé to bolo tak trochu pokus, pri ktorom sa musíme učiť za jazdy. Na elektrickej peci je to jednoduché – otočíte gombíkom na 250°C a vybavené. Čo je ale tých 250°C? Vzduch? Špirála? Na pec sme si spravili izolovaný nerezový poklop, cez ktorý ide teplomer s krátkym čidlom a ukazuje teplotu vzduchu za poklopom.
Tento teplomer po cca 3 hodinách kúrenia ukazoval za dvierkami teplotu cca 100 °C. V takomto stave sme vložili do pece prvý skúšobný chlieb. Po cca 30 minútach sme boli nadšení – bol dozlatista upečený. Ďalšie série však už tak dobré neboli. Chleby navrchu praskali, či skôr strieľali, robili sa veľké hrče. Vyrezané vzory úplne zanikli a navyše – kôrka mala rovnakú farbu ako striedka. Spodok čierny, vrch nedopečený, ešte bolo cítiť po ceste.
A tak sme sa pustili do výskumu a testovania. Zvolili sme menšiu teplotu a dlhšiu dobu pečenia, chlieb sme ešte potreli vodou. Výsledok bol raz uspokojivý, inokedy nie. Neskor sme k chlebom dávali aj panvicu s vodou na vyparovanie – až sme dostali konečný nápad.
Po dĺžke priestoru sme umiestnili dva nerezové jokle a na ne položili 1 mm hrubý nerezový plech. Do stredu tohto plechu sme spravili výrez na úzku vaničku, do ktorej lejeme vodu. Napokon sme spravili aj test termokamerou. Pri dosiahnutí 100 °C za poklopom sme pec otvorili a pozreli šamotky cez termokameru. Boli sme potešení. Teplota šamotiek dosahovala 230 – 250 °C. Teplota vzduchu dosahovala okolo 200 °C. Zdvihnutím chlebov o cca 2,5 cm sme ich priblížili k hornému oblúku a voda z vaničky funguje ako dobrý nosič tepla po priestore. Chleby je tiež dobre před vložením do rúry navlhčiť. Neskor sme začali sádzať pri vyšších teplotách, teda takých, kde teplomer na dvierkach ukazuje aspoň 110 °C.
Pokiaľ v peci prestaneme kúriť a necháme poklop zatvorený, časom dvierkový teplomer ukazoval až na 130°C. Predtým sme toto neskúšali, lebo bola zima a boli sme radi, že nám otvorená pec kúri v dome.
S chlebmi sme boli konečne spokojní – sériové remeselné pečenie môže začať.
Takáto pec by si vyžadovala pečenie každý deň, nakoľko by sme ju nemuseli rozkurovať odznova, len by sa doložilo. Ale aj takto ju v daný deň využijeme čo to dá. Upečieme si aj menšie pečivo či domácu pizzu.
Prikladáme snímku z termokamery.
