I keď sme koncom deviateho mesiaca deklarovali, že končíme s prácami, vôbec to neznamená, že sme hodili lopatu do hroble a vyložili sme si nohy na stol. Uvedomili sme si, že u nás sa prácou myslia len práce budovateľské, staviteľské. Ostatné práce máme presunutú v priečinku „samozrejmosti“.
A veru, tento rok pokiaľ ide o potravinovú sebestačnosť, dosiahli sme najlepšie výsledky on nášho usadenia sa pod vrchom Choč vo Valaskej Dubovej. Zbierali a spracovávali sa či sa uskladňovali jablká, kŕmna repa, cvikla, kapusta. Bublali a ešte stále bublú demižóny i súdky. Vyrábali sme sušiak na ovocie. Všetko kvasilo, zaváralo sa, sušilo, mrazilo sa či len uskladňovalo na zimu.
Cele poobedia sme trávili mletím a lisovaním jabĺk, niečo sme zakvasili ako víno, niečo ako cider, slivkové víno sa už aj stáčalo do fľaší.
Dokosili sme zverenú parcelu pod horou, vrátane vykĺčovania kríkov, ktoré sa pomaly ale isto blížia smerom k poľu.
Svoje si tento mesiac odmakala aj naša TAZ 1500. Dovážalo sa krmivo, slama, kompost, brikety, ale aj chladnička do budúcej miestnosti na pečenie chleba.
Na kamarátovom podomácky vyrobenom traktore sme sa tiež pokúsili o zoranie záhrady, žiaľ neúspešne. Obetina Zemi v podobe kúska syra pekne nachystaná v prvej brázde, no pluh išiel veľmi plytko, nepomohlo ani keď sa naň postaví človek. A tak nastalo intímne zbližovanie sa so Zemou v podobe ručného rýľovania. Zem naozaj riadne kamenistá, chápeme prečo sa to tu volá „Na skalke“.
