Zhromaždenie Gazdovskej obrody, ktoré sa zvyčajne koná jeden až dva krát do roka, patrí k takým našim menším sviatkom a zároveň významnejším spoločenským udalostiam. Zhromaždenie v sebe spája – našou terminológiou povedané – spoločenskú základňu i spoločenskú nadstavbu. Inými slovami – dozviete sa tu zaujímavé informácie o prírodnom hospodárení či staviteľstve, môžete tu nakúpiť alebo zhodnotiť svoje poctivé domáce potraviny či remeselné výrobky a pevnou súčasťou sú koncertné vystúpenia.
Tohto roku sa Gazdovská obroda konala opäť v interiéri – v zariadení „U Forgácha“ v Jelenci neďaleko Nitry. V predjarnom období 12. a 13. brezňa (marca). Tohto roku bol aj náš kolektív z Liptova jej plnohodnotným účastníkom – niečím sme prispeli a niečo sme si odniesli.
Ešte začiatkom roka sme sa aj s naším súdruhom Jozefom ponúkli s prednáškou o varení piva v domácich podmienkach. Ten už niekoľko rokov pracoval a pracuje ako sládok vo viacerých liptovských pivovaroch. Zatiaľ čo ja vysvetlím o čo zhruba pri domácom varení piva ide a čo k tomu potrebujeme, on vie každý proces opísať aj z chemickej stránky. Zatiaľ čo ja opisujem, že zohrievame obsah hrnca na isté teploty, on vysvetlí, čo sa pri týchto teplotách deje. Dohoda so Žiarislavom platila a my sme si teda v predstihu nachystali obsah prednášky. Jozef si pripravil aj prezentáciu (tú si môžete stiahnuť na záver textu). Termín našej prednášky bol až v nedeľu, ale sobotný deň sme si nemohli nechať ujsť.
Naša trojčlenná liptovská delegácia vyrazila okolo 9:00. Kufor sme mali plný domácich pivovarníckych potrieb, ale tiež hudobných nástrojov a spacákov. Nechýbala ani prepravka domáceho piva, ktoré som narýchlo navaril, keď bolo jasné, že budeme mať svoju prednášku. Kritériom teórie je prax. Nebudem prednášať o varení piva bez piva.
Pred obedom sme dorazili do Nitry, kde nám nocľah poskytol náš ďalší súdruh Artur, ktorému týmto ďakujeme. Tu sme prevzali kľúče od bytu a už sme mierili do Jelenca. Vravíme si – ešte je zavčasu, vonku bolo málo ľudí, no boli sme prekvapení, keď sme vošli do sály, kde práve prebiehala prednáška o tom, ako ochrániť včely pred parazitmi prírodným spôsobom. V sále už bolo dosť ľudí, zhromaždenie Gazdovskej obrody bolo v plnom prúde. Prednáška mohla byť zaujímavá, nakoľko sám som sa pri zháňaní včelieho vosku na mastičky stretol s tým, že vosk z úľov, kde sa používa chémia proti klieštikom, nie je vhodný na mastičky. Napokon sa nám z Brdárky podarilo zohnať vosk, pri ktorom sa takáto chémia nepoužíva a za rozumnú cenu.
Poprosil som organizátorov o zriadenie vlastného stánku, kde som vystavil domáce pivo, nechtíkové a živicové mastičky a propagačné materiály. Mrzelo ma, že pivo ešte nebolo dostatočne nasýtené, čo som zohľadnil aj pri jeho cene. Záujemcov som prosil, nech ho nechajú ešte 2-3 týždne doma nasýtiť, no málokto odolal a väčšina ho hneď – aj takéto jemne sýtené – vypila. Reakcie boli pozitívne, čo ma tešilo a opadol zo mňa stres z nedokonalosti navareného materiálu. Stánkov s gazdovským a remeselným tovarom tu bolo dosť – od potravín, cez mastičky, sviečky, tinktúry, medy, výpestky, výrobky z kože ako tašky či topánky, domáce víno a pivo, hudobné nástroje až po kováčske výrobky.
Nasledovala prednáška veterinárky a chovateľky oviec MVDr. Zuzany Besson, v ktorej ma zaujala najmä časť o správnom kŕmení oviec a hlavne kôz, ktoré u nás chováme. Po prednáške sme sa ešte chvíľu zhovárali, zaujímalo ma, čo by som mal robiť inak. Odniesol som si niekoľko dôležitých poznatkov ohľadom obohatenia stravy napr. výliskami či mlátom, ale tiež o potrebe pravidelného odčervovania kôz a vedomosti o tom, aké parazity v sebe majú. Tieto poznatky určite prevediem do praxe.
Zaujímavá a prínosná bola i prednáška ďalšieho veterinára MVDr. Mareka Abela o ošetrovaní rán nie len dezinfekčnými prípravkami ale i medom. Odprezentoval aj výsledky takejto metódy. Žiaľ, na škodu je, že niektoré dôležité detaily človek po prednáške zabudne a preto by sme uvítali nejaký archív prezentácií z Gazdovskej obrody.
Za najzaujímavejšiu pre mňa považujem prednášku Ľubomíra Pastuchu o bezorebnom systéme obrábania pôdy, ktoré zaviedlo napríklad PD Krakovany. Zdôvodnil, prečo obracanie vrstiev pôdy nie je vhodné (dole žijú iné organizmy ako hore a horná úrodná vrstva sa pritom formuje celé roky) a vysvetlil základné princípy bezorebnej metódy – zelená hmota sa nesmie odvážať, ale musí ostať na poli a je tiež potrebný mulč. Sadí sa len do mierne rozrušenej pôdy. Samozrejme pripraviť pôdu na takéto obrábanie nie je možné z roka na rok. Chystáme sa túto metódu vyskúšať na našej zadnej záhrade. Na našej prednej záhrade už bezorebne fungujeme, avšak na princípoch z kníh o ekozáhradách od českého autora Jaroslava Svobodu i keď na takú záhradu sa nesmie stúpať, resp. len na vopred určených miestach a cestičkách. O výsledkoch budeme informovať.
Počas prednášok som prednáškovú sálu striedal s diskusiami s priateľmi ale aj inými návštevníkmi, ktorí sa zaujímajú o gazdovský život. Kým niektorí vo vnútri prednášali na rôzne témy, my sme vonku pripravili krátke hudobné vystúpenia na garmošky, píšťaly a husle. Práve aj osobné stretnutia s ľuďmi, ktorí majú podobné zmýšľanie považujem za veľký prínos, ale aj radosť v živote. „Bodaj by sa vám podarila aspoň polovica z vašich plánov“ – povedal mi jeden z účastníkov po tom, čo si prečítal náš plagát.
Po poslednej prednáške sa začalo veľké upratovanie sály, lavičky sa odložili bokom. Nasledovalo zapálenie živého ohňa a jarný obrad Turoňa. „Turoň je obradnícka postava, ktorá je odetá v kožušinách (niekedy s použitím vrecoviny) a na hlave má rohy turie, prípadne capie či baranie. Má sa vyváľať pri hnojisku, aby bola dobrá úroda. Turoň býval aj súčasťou fašiangového sprievodu. Spolu s postavami , ako slameník (odetý do slamy alebo tŕstia), ten mal naznačovať spojenie s úrodným poľom svojim odevom.“ cit. https://www.zemosvet.sk/jarne-sviatky-v-povodnej-kulture
V našom podaní obrad Turoňa spočíva v tom, že sa zahrá pieseň na nápev „Fašiangy Turíce,…“ kde sa spieva „Voláme Turoňa, nech z hory zíde, nech naša úroda v hojnosti príde“. Potom trikrát zavoláme na Turoňa. Ten napokon príde a zatancuje na pieseň „Už ten turoň tancuje, nech úroda dobrá je“. Turoňa na jar prosíme o úrodný rok.
Otvoril sa hodovný stôl plný výhradne domácich potravín Každý priniesol čo mohol – chlieb, syr, koláče, ovocie a zeleninu, víno, či klobásu….
Nasledovali hudobné vystúpenia skupín Prastrom a Žiarislav a bytosti. Veľká chvála patrí Prastromu za to, že i po odchode člena Štefana ani chvíľu neváhali, neprešľapovali na mieste a odohrali krátky koncert – i keď len vo dvojici. Na záver sme si spolu zahrali titulnú pieseň z rozprávky „Pásli ovce valasi“. Kým sme čakali na Žiarislava s bytosťami, ktosi mi povedal „Stano však choď pre heligónku, aspoň si zaspievame kým sa pripravia“. A tak som bežal do auta pre nástroj a o chvíľu už celá sála spievala slovenské ľudové piesne. Zakrátko už bol pripravený Žiarislav s bytosťami, ktorí jarnou piesňou privolávali jar. Koncert trval dlho do noci, zhruba do 23:00. Tancovalo sa individuálne, vo dvojici, v kruhoch i v chorovodoch, do ktorých sa zapojili takmer všetci prítomní. Navyše tieto tance boli vždy prospešné pre moje reumatické ochorenie. Po tomto vystúpení, už celkom unavení sme sa vybrali vyspať do Nitry. Ešte polhodinku sme strávili nočnou debatou pri vínku a už sme si líhali.
Obroda pokračovala druhým dňom, kedy bola v pláne aj naša prednáška. Začiatok sa už tradične oneskoril. Popri premene sály späť z tanečného módu na vzdelávací ,sme si dali kávu či guláš z predošlého dňa. Nedeľu odštartovala pútavá prednáška Božislava o lukostreľbe nie len v kontexte prítomnosti, ale i minulosti. Navyše počas celého trvania Gazdovskej obrody bolo možné si lukostreľbu vyskúšať.
Nasledovala naša prednáška o domácom varení piva, ktorú vám prinášame aj vo videozázname. Zamerali sme sa výhradne na varenie v domácom prostredí, pričom sme opísali celý postup ako uvariť jednu várku, priniesli sme na ukážku aj všetko potrebné náradie a Jozef tiež vysvetlil chemické procesy počas varenia piva. Svoju pozornosť si zaslúžili aj základné suroviny a smutné konštatovanie, že na Slovensku funguje už len jedna chmeľnica. Nevýhodou bolo, že sme boli kvôli posunutému začiatku v časovej tiesni, ale napriek tomu sme sa snažili obsiahnuť celú tému. Škoda by bola poctivo pripravovanej prezentácie.
Potom nasledovali prednášky Zuzany Homolovej o hospodárení s kúskom lesa a pomerne dlhá prednáška Tomáša Dobrodeja Laluhu o zastrešovaní starých stavieb. Jednalo sa v podstate o zaujímavú prezentáciu rekonštrukcie starého schátraného domu plnú technických riešení.
Počas tejto prednášky sme sa pomaly už zberali domov, lebo bolo treba ešte vyzdvihnúť deti od babky a domov to tiež nebol kúsok. Ešte sme podebatovali s inými pivovarníkmi, nakúpili domáci med či iné výrobky a odobrali sa.
Tohtoročné zhromaždenie Gazdovskej obrody – a to bez pochlebovania – vnímam veľmi pozitívne, nakoľko bola plná zaujímavých informácií, ktoré v gazdovskom živote môžeme zaviesť do praxe, bola plná kultúrneho vyžitia, diskusií a hry na hudobné nástroje so súputníkmi a tiež priestorom k výmene jedinečných domácich potravín a výrobkov. Sám som si odniesol trojdierovú píšťalu, ľanové vrecúško a dva medy.
Chvála !
Text: Stanislav
Foto: ŽS, Rudy Sokol, Stanislav
Prezentácia o domácom varení piva v PDF na stiahnutie:
http://www.kolchozliptov.sk/wp-content/uploads/2022/04/domace-varenie-piva.pdf