To, že sa dnes na dedinách toľko negazduje má aj svoje výhody. Ľudia nemajú kam dávať trávu, seno či zbytky zo zeleniny a to je príležitosť pre tých, ktorí sa gazdovaniu venujú.
Inšpirovaný motivačnou knihou „Predseda JRD“ som si povedal, že od nového roku zavedieme do nášho hospodárenia inováciu v podobe zberu časti kuchynského odpadu na celej našej ulici. To, že dnes drvivá väčšina ľudí na dedine nič nechová znamená, že im ostávajú šupky zo zemiakov, mrkvy, kalerábu, ale aj tvrdý chlieb či cestoviny alebo ryža z obedu. Nie každý pozná kompost a preto sme sa rozhodli, že tieto potraviny budeme skrmovať kozami, králikmi a hydinou.
Prvým krokom bolo zháňanie vhodných uzatvárateľných nádob, do ktorých sa kuchynský odpad bude zbierať. Dal som si inzerát do miestnej skupiny a o pár dní sme našli čo sme hľadali. V jednej z ružomberských reštaurácii nám kuchár ponúkol 5 litrové plastové kýble od tatárskej omáčky aj s uzatvárateľnými viečkami. Odmenou za to mu bol domáci kváskový chlieb.
S týmito kýbľami som prešiel celú ulicu a v každom dome som sa spýtal, či by boli ochotní do nich dávať šupky, chlieb, prípadne vhodné zbytky z obeda. 80% rodín súhlasilo. Zvyšných 20% tvorili tí, ktorí chovajú sliepky, alebo to dávajú chovateľom v rodine. Rozhodli sme sa, že zber budeme robiť dva dni v týždni – konkrétne v utorok a v piatok okolo 09:00 hod (aby nikto nemusel ráno hneď kvôli tomu vstávať a ísť vykladať kýble). Každý dom dostal dva kýble. Jeden je čisto na šupky, druhý na iné veci, ako napr. chlieb či nedojedené prílohy z obeda ako cestoviny, zemiaky, ryža, halušky,…. Celkovo takto zbierame kýble z ôsmych domov. Každého sme poprosili, len nech kýble vystaví pred bránku. Systém zberu sa ujal okamžite, Ľudia si na to zvykli i keď občas niekto pozabudne a potom kýble vystaví neskôr, alebo nám ich prinesie.
Hneď v úvode treba každému vysvetliť čo do kýbľov patrí a čo nedokážete skŕmiť. Napr. tropické ovocie, kosti, šupky z cibule a podobne. Tiež si treba uvedomiť aké množstvo takejto potravy dokážete skŕmiť tak, aby to bolo pre vaše zvieratá vhodné a zdravé. Treba mať na pamäti, že šupky zo zeleniny či tvrdý chlieb predstavujú len istú časť krmiva hospodárskych zvierat a nemožno nimi plne nahrádzať stravu. Tieto odrezky zo zeleniny majú napr. pre kozy najmenšiu výživovú hodnotu z celého jedálnička vrátane sena a trávy.
Uvediem príklady skrmovania kuchynským odpadom u nás:
Všetky odrezky presypeme do väčších nádob tak, aby nám vydržali ešte aj do druhého dňa. Ráno kozy pri dojení kŕmime riadne senom (či pokosenou trávou) a jadrom (najnovšie dopĺňame a pivovarské mláto v pomere asi 20%). Trocha šupiek dostanú po dojení do výbehu, lebo sa vždy tešia keď vyjdú z humna, že ich tam ešte nejaké jedlo čaká. Na obed potom dostanú šupky a seno alebo trávu (ak sa nepasú). Troška šupiek a seno či trávu zasa dostanú večer po vstupe do maštale. Pri večernom dojení zasa jedia jadro s 20 % pivovarského mláta.
Králikom pridávame šupky raz denne ako doplnok k jačmeňu, senu, tráve. Sliepkam zasa idú zbytky z obedov v kombinácii s tvrdým chlebom. Do toho im primiešavame zošrotovanú pšenicu, kukuricu a slnečnicu. Aj sliepkam, ktoré nemajú prístup k tráve, denne trávu nosíme, keď aj len za hrsť.
Treba si preto zvážiť koľkým rodinám dáte kýble na odpad aby sa vám potom nekopili či už odrezky alebo zbytky z obeda. Každý dom tiež vyprodukuje rôzne množstvo kuchynského odpadu. Zatiaľ čo z niektorých domov nám šupky vozia denne, z iných majú kýbeľ nachystaný len zhruba každý druhý týždeň.
Raz za čas dostávajú domácnosti nejaké dividendy z nášho dvora ako napr. vajcia, mlieko či syr.