V nedeľu 16. októbra sme si nad Valaskou Dubovou vychutnali krásy jesene v podobe spoločnej šarkaniády. Tá bola ďalšou spoločenskou udalosťou, ktorú sme pripravili v občianskom združení Choč.
Na rozdiel od Michalského dňa, tentokrát nám počasie prialo. Od obeda sa začalo vyjasňovať a ku koncu šarkaniády už bolo úplne jasno. Pohon pre šarkany, teda vietor, bol tiež zabezpečený a to v značnej miere. Úlohy boli rozdelené. Každý niečo zabezpečil. Jedni varili doma čaj, piekli zákusky, vytlačili plagáty, iní nachystali palice na opekanie, ďalší vyrábali s deťmi vlastné šarkany. Priatelia mimo združenia nám pomohli s vývozom materiálu na kopec a chvála patrí aj hlásateľke Jarke, ktorá celú akciu pohotovo spropagovala v obecnom rozhlase.
Okolo pol druhej sme na miesto, kde sa na Jána pálila vatra vyviezli stolík s čajom, nálepkami či sladkosťami a džúsmi pre deti. Priviezli sme tiež drevo na oheň, kde sme si neskôr spoločne opiekli špekáčiky. Nachystali sme stánok. Okolo štvrť na tri začali na kopec prichádzať rodiny z deťmi. Prichádzali z viacerých strán a o chvíľu sme konštatovali, že akcia vyzerá lepšie než sme si predstavovali.
Na oblohe to hýrilo šarkanmi rôznych farieb a tvarov, stretli sa tu deti z celej dediny. Aj okolo ohniska sa vytvoril kruh obyvateľov, ktorí sa mohli v kľude pozhovárať i posrandovať. Tu pri ohni na kopci s deťmi pobehujúcimi okolo, dostal pojem „obec“, „občina“ ten správny význam. Sme obcou nie len na papieri, ale skutočnou občinou ľudí.
Pre každé dieťa bola pripravená sladkosť za účasť. Kto chcel, mohol sa za príspevok pre občianske združenie ponúknuť čajom, pečivom, či džúsom. Tiež si mohol odniesť nálepku s logom obce, obrysom Veľkého Choča či so slovanským symbolom – kvetom života. Aby bol čaj stále horúci, prihrievali sme ho v samovare. Mnohí z návštevníkov prvýkrát videli, ako taký samovar naozaj funguje, hoci ho mnohí majú na poličke ako suvenír.
Vďaka vyzbieraným príspevkom sa nám budú ľahšie organizovať ďalšie podujatia a možno na nich bude aj to, čo by bez dobrovoľných príspevkov nebolo. Keďže sme všetko ľudia práce a nik z nás nedisponuje kapitálom pre dlhodobé sponzorovanie a rozdávanie, snažíme sa v rámci občianskeho združenia ľudí motivovať k istej spoluúčasti a samofinancovaní podujatí. Fyzická pomoc, preprava materiálu, poskytnutie surovín a aj príspevok na činnosť nám pomáhajú fungovať ďalej a rozvíjať sa, byť nezávislí.
Okolo sedemnástej hodiny už všetci poodchádzali domov. Poslední odchádzali tí, ktorí prví prišli – teda členovia o.z. Choč. Zahasili oheň a tešili sa s podarenej udalosti. Zhovárali sa o tom, ktorá akcia bude nasledovať.
Ďakujeme všetkým bytostiam, ale i vetru a ohňu za účasť a príjemnú atmosféru.
Na záver krátke video z podujatia (natočila Tina Čierna)