Občianske združenie Choč vzniklo hlavne preto, aby sa ľudia na dedine stretávali, aby sa pozdvihol spoločenský život. Aby mali ľudia skutočných a nie len virtuálnych priateľov. S rozvíjajúcimi sa elektronickými zariadeniami prudko klesá počet skutočných vzťahov, ubúda zhováranie sa z očí do očí. Rodiny sa stávajú akýmisi atomizovanými jednotkami.
Kolo roka našich zvykov je pomerne bohaté a pestré. Najviac zvykov a tradícii sa vyskytuje od neskorej jesene do rozvinutej jari. V lete mnoho zvykov nenájdeme a to preto, lebo vtedy bolo na poli najviac roboty. Nechceme sa stretávať len tak pri popíjaní a radi svoje akcie spájame s niečím hodnotným, prínosným. Či už ide o remeslo, muziku, ukážky domácich receptov, akciu pre deti ako šarkaniáda či sánkovačka či oživenie a udržiavanie našich ľudových tradícií.
V drevenici Sever sme sa stretli i na Luciu, ktorá je považovaná za najväčší stridží deň. A to aj z toho dôvodu, že pred zavedením gregoriánskeho kalendára sa jednalo o deň najkratší. S týmto dňom sa spája množstvo ochranných úkonov. Ľudia v predvečer jedli cesnak. Robili ním tiež kríže na telo, dom, hospodárske budovy. Cesnak sa dával aj dobytku. Vyslovovali sa modlitby. Inde sa príbytok i maštaľ vydymovali posvätnými bylinkami a podobne.
V niektorých regiónoch sa strigy vyháňali i verejne. Napríklad pastieri obchádzali dedinu s veľkou trúbou. Zastavil pred každým domom a trúbením vyháňal strigy. Na strednom Slovensku vyháňali bosorky z chotára mládenci práskaním korbáčov, pískaním na píšťalách, zvoncoch, trúbením a podobne. Z Valaskej Dubovej je zachovaný aj zvyk búchania plechom na pečenie. Takýto zvyk na Slovensku zanikol pred I. svetovou vojnou.
Na Dubovej sa aj búchalo plechom na pečenie, ktorý Dubovci nazývali (aj nazývajú) pekáreň. Gazdovia a mládenci zasa práskali bičom. Týmto všetkým sa zaháňali bosorky, lebo ľudia verili, že v tento deň majú schôdzky a najväčšiu moc“.
LENARTOVÁ, Ľ.: Dubova Valachorum. Dejiny, religiozita a etnografia obce Valaská Dubová, str. 80.
Aby sme tieto dni v ľudovej slovesnosti ľahšie pochopili, musíme si uvedomiť, že pred 100, 200, 300 rokmi si ľudia umelo nepredlžovali dni tak ako dnes. Neboli osvetlené dediny, ani obrazovky televízorov nežiarili spoza okien. Ľudia museli tme prispôsobiť celý život. Práce na záhrade a poli boli ukončené, plody sú spracované, zásoby na zimu uskladnené. Prichádza obdobie priadok. Ženy sa celé priadkové obdobie schádzali v niektorých domoch, párali perie, priadli.
Tma prevládala nad svetlom a z toho pramenila i predstava o prevahe temných síl a to až do slnovratu, kedy sa dni začali opäť predlžovať. Zimný slnovrat v predkresťanskom období sprevádzali tance, spevy, hlučná zábava, vítalo sa nové Slnko, temné sily boli porazené. V čase pokresťančenia sa dôvod radosti zamenil za zvestovanie noviny o narodení spasiteľa. Ťažko zhodnotiť do akej miery sa v ľudovej tradícii verilo v skutočnú moc stríg a temných síl a do akej miery sa jedná o vedomú ľudovú predstavivosť.
Po obede sme začali variť kapustnicu. Úlohy sme si rozdelili medzi všetkých členov. Každý doniesol čo vedel. Jedni priniesli mäso, druhí klobásy, ďalší aj mäso aj zemiaky, iní sa zasa starali o teplo. Všetci členovia boli účinkujúci, nik nebol len divákom. Akcia bola plánovaná na večer, približne o 18:00. Po prvej várke výbornej kapustnice sa pod vedením návštevy z folklórneho súboru Liptov už začali vo vedľajšej miestnosti pripravovať naše tri Lucky. Biela tvár, plachta, husie perá. Jedna mala aj bylinky. Utlmilo sa svetlo, zapálili sviečky. Lucie perami a dymom bylín očistili priestor a vydali sa na ulicu.
S postavami Lucií sme sa ešte pred pár desaťročiami na dedinách bežne stretávali, dnes je to skôr záležitosť rôznych skanzenov a folklórnych súborov. Okrem tohto zvyku sme oživili aj zaniknutý zvyk. Za tónov trúby a píšťaly sme si zaplieskali korbáčmi.
Neskôr prišli i ďalší hostia, stôl sa zaplnil zo všetkých strán. Voľná vrava, ktorú striedali harmoniky, píšťaly a drumbľa pokračovali asi do dvadsiatejdruhej hodiny. Nasledujúci deň bol pracovný a tak sme si nemohli dovoliť zostať dlhšie. Mohlo nás byť aj viac. Do úlohy Luciek sa nám sľúbili aj ďalšie kamarátky, žiaľ pre vysokú chorobnosť v tomto období museli s postavami pomôcť deti.
Niektorí, najmä tí, ktorí chovajú zvieratá, v predvečer Lucie s deťmi kreslili kriedou a cesnakom ochranné symboly na maštaľ i kuríny. Aj kozám dali trošku cesnaku do krmnej dávky.
Chceme zachovať kultúrne dedičstvo, toto čarovné kolo roka našich predkov i vysvetliť deťom život kedysi, dôvody, prečo tak ľudia robili ale tiež urobiť detstvo krajšie, magickejšie, rozprávkovejšie. Zatiaľ čo iné deti rozprávajú o vraždiacich kreslených príšerách z mobilných telefónov, tie naše môžu povedať ako chránili kozy pred strigami, lebo boli krátke dni a dlhé noci. A možno raz, už ako dospelí, môžu túto tradíciu preniesť na svoje deti, či vnúčatá. Chceme aby sa kolo roka našich tradícii prekotúľalo aj týmto storočím a nerozpadlo sa. Zvlášť v dobe, keď sa mladí ľudia často nevedia chytiť ani na najznámejšie ľudové piesne.
Stanislav
Ahojte, naším dievčatám od jesene vravím o Luciách a čo robili, a keď uvideli Zorku Zuzku, už chcú ísť vymetať na rok s vami 😀