Máme za sebou dve úspešné päťročnice.
Pred desiatimi rokmi sme prišli so zámerom vybudovať značne sebestačné hospodárstvo. Zamerali sme sa na chov kôz, ale osud nám priniesol aj to, o čom sa nám v počiatkoch ani nezdalo. Prvého mája to bolo presne 10 rokov čo sme prvýkrát spali v našej drevenici vo Valaskej Dubovej. Odvtedy sa tu mnohé zmenilo, dá sa povedať podľa plánu, ale i nad pôvodný zámer.
V počiatkoch boj proti zime v príbytku
Nasťahovali sme sa do dreveničky postavenej v 50. rokoch s panelákovými oknami. Kedysi dávno sa tu gazdovalo, ale dlhé roky slúžila len ako oddychová chalupa. „To není na bydlení“ odhováral nás posledný majiteľ. Jasne sme dokázali, že sa mýlil. Niekto pohodlný by to možno nedal, ale to nebol náš prípad. V miestnostiach boli len malé piecky – petríky. Cez vstupné dvere sa zima celkom ľahko prebíjala a tesnosť okienka nad nimi garantovala zátka od piva, ktorou bola podložená páčka, aby lepšie priliehalo. Prvú zimu boli v kuchyni príjemné 4 stupne a v obývačke tropických 16. Keď niekto dlhšie nezvrel dvere do chodby, už bol krik. Z tohto obdobia je tiež zaujímavý zážitok, kedy som sa viezol dolu ulicou na streche vlastného auta pri pokuse o jeho krádež podguráženou osobou.
Preto než sme sa pustili do hospodárenia, prvé práce boli zamerané na príbytok. Ten sme miestnosť po miestnosti zvnútra zaizolovali a spravili sme nové steny, vymenili okná Pribudli tiež dve riadne kachľové pece, ktoré nám po svadbe v roku 2015 postavil majster z Oravy. Šlo to rok po roku, najskôr obývačka s chodbou, potom kuchyňa, napokon terasa. Prvým našim úspechom a prvou písomnou zmienkou o Kolchoze Liptov bolo stočenie prvého vlastného trnkového vína.
Rekonštrukcia humna
Príchod kôz sa neustále odďaľoval, nakoľko ich pobyt v humne by bol značne improvizovaný. A tak sme sa v roku 2018 pustili do jeho opravy. Humno bolo posunuté asi o 15 centimetrov. Vedľa neho sa ujal jaseň. Nebyť stromu, nebolo by už ani humna. Jednu po druhej sme rozobrali, steny, vymenili drevené stojky za betónové – už na nových posunutých pozíciách. Zabetónovali sme diery v základoch. Vo vnútri pripravili dve maštale. Celé to trvalo dva roky a v roku 2020 sme do neho slávnostne priviedli malé stádočko kôz – vlastne ešte kozliatok. Okrem toho sme už chovali králiky a hydinu.
Rok 2020 bol pracovne asi najvypätejším rokom, postíhali sme toho vtedy mnoho. Rozbili sme splachovací záchod, v rohu domu sme postavili kompostovací, prerobili kúpeľňu a chodbu pred ňou. Keďže vtedy sa u nás už aktívne kváskovalo, miestnosť oproti vstupným dverám sa začala meniť na pekáreň. Šamotovú pec nám vtedy tri víkendy staval náš dobrý priateľ Martin. Pekáreň bola napokon dokončená na jar roku 2021. V tom čase sme k výbehu pre kozy prikúpili ďalšiu susednú záhradu, ktorú dnes naplno využívame pre svoju potravinovú sebestačnosť.
V roku 2020 sme si tiež zabezpečili kultové auto TAZ 1500, ktoré nás odvtedy sprevádza nie len gazdovaním ale i občasnými dovolenkami. Zožralo nám dosť nervov i peňazí, ale v priebehu času je to na správnej ceste, za čo vďačíme najmä bývalému sanitkárovi Ďurimu, ktorý presne vie čo treba robiť a snažíme sa od neho čo najviac priučiť.
Medzičasom sa u nás rozozvučala aj heligónka, píšťaly či ďalšie ľudové nástroje, začali sa organizovať kultúrno spoločenské podujatia.
V roku 2021 u nás prebehla výmena strechy, nakoľko stará betónová škridla už kde-tu presakovala. Rok 2022 bol z dôvodu šetrenia peňazí na mechanizáciu mierne oddychový. Hlavne sa vymieňala nevhodná drevená ohrada za oceľovú, nakoľko drevená z mäkkého dreva v zemi pomerne rýchlo zhnila a to napriek náterom. V tomto roku sa nám úspešne podarilo vybaviť predaj z dvora kváskového pečiva.
Strojnotraktorová stanica a obrábanie záhrad a polí v okolí
Od roku 2023 sme sa viac rozbehli do polí a začali obhospodarovať podstatne väčšie plochy než len naše záhrady. V apríli sme otvorili strojnotraktorovú stanicu, v ktorej zakotvil použitý japonský 22 koňový traktor. A k nemu hneď dvojbubnová kosačka a na jeseň dvojpluh. Neskôr i rotavátor a kultivátor.
Toho času už máme zasiate obilniny, seno dorábame na trojhektárovom pozemku, zemiaky sú zasa na ďalšej záhrade u ľudí, ktorí sa jej nestíhajú venovať. A to nerátame koľko sena či trávy privezieme z ďalších záhrad a pozemkov. Jasne sa ukazuje aký vplyv má hospodárska sebestačnosť na ráz okolitej krajiny.
U nás funguje plánové hospodárstvo. Vždy na prelome kalendárnych rokov vzniká ročný plán prác a teší nás, keď si jednotlivé splnené úlohy zvýrazňujeme. Horšie keď spravíme niečo navyše, to si to treba dopísať, lebo bez zvýraznenia nie sú endorfíny.
Tento rok je pred nami ďalšia rozsiahla rekonštrukcia príbytku v podobe zobytnenia podkrovia, potom sa chceme viac zamerať na poľnohospodárstvo, predovšetkým na pestovanie obilnín.
I keď je to práca, pri ktorej sa mnohé veci učíme od nuly a budovateľské úsilie je fyzicky náročné, je to práca a spôsob života, ktorý nás napĺňa a dáva nám zmysel.