K tejto zmene nás viedla najmä snaha dokázať, že aj v dedine bez kanalizácie sa dá problém ľudských exkrementov riešiť čisto a bez toho, aby po nociach tiekli dolu ulicou prúdy smradľavej vody a kadejakého sivého magľajzu zo žúmp. Napokon – chvalabohu, že tu tá kanalizácia stále nie je, pretože by sme s ťažkým srdcom platili za drahý a ekologicky krátkozraký tobogan pre všetko,čo sa dá využiť oveľa rozumnejšie – či už sa bavíme o dažďovej vode, o šedej vode z domácnosti alebo o pre nás múdrom zaobchádzaní s odpadovými materiálmi vlastného tela. To,čo si od prírody zoberieme v podobe stravy a vody, by sme mali do nej aj vracať (bez pridanej chémie).
Splachovací záchod sme slávnostne rozbili kálačkou. Z pivnice, do ktorej tiekol (čo bol podľa nás naozaj slaboduchý nápad bývalých majiteľov – urobiť z pivnice fekálny bazén), bude raz opať pivnica a na ostatnú „šedú vodu“ sme si vykopali jamu na novú žumpu. V tomto príspevku by som chcel čitateľom priblížiť, ako sme celú záležitosť konštrukčne vyriešili a aké sú naše skúsenosti po polroku používania.
Pri konštrukčnom riešení kompostovacieho záchodu som sa inšpiroval knihou Kompostovacie toalety svojpomocne (Erstey Attila, slovenská edícia Alter Nativa o.z. Brdárka) V mojom prípade som sa snažil prevziať čo najviac prvkov z kompostovacieho záchodu typu Clivus Multrum (nejedná sa o zaklínadlo Harryho Pottera). Záchod spĺňa tieto základné konštrukčné požiadavky:
dá sa vyberať zvonku
je odvetrávaný
je izolovaný
oddeľuje sa moč od stolice
Keďže sme dispozične upravovali 4. trakt na našej drevenici, tento záchod sme umiestnili do rohu. Nachádza sa teda na konci domu, v rohu. Kedysi tam viedli druhé dvere do domu a bola v týchto miestach špajza. Dvere sme zhodili, zárubňu vybúrali a zamurovali pórobetónom. (upozornenie – 4. trakt bol stavaný o 10 rokov neskor ako zvyšok drevenice a je murovaný z tehál). V spodnej časti sme namontovali malé okienko – akurát na lopatu.
Vo vnútri sme zmontovali jednoduchú konštrukciu z drevených hranolov 50×50 mm o rozmeroch d × š × v (cm) 130 x 90 x 90. Vždy v strede vystužené. V našom prípade sme rozmery (najmä dĺžku) konštrukcie prispôsobili rozmerom špajze (to je tých 130 cm). Dnes by som to už robil nižšie, aspoň o 20 cm, najmä kvôli deťom, ktoré musím na tento záchod dvíhať, a takisto kvôli pohodlnejšiemu uskutočneniu „potrieb“. Chcel som však, aby to malo čo najväčšiu kapacitu. Zvonku sme potom pripevnili OSB dosky o hrúbke 18 mm. Okrem steny, kde je okno na vyberanie. Celú konštrukciu som potom cez dva uholníky ukotvil do steny, aby to získalo stabilitu.
Zvnútra som konštrukciu vyplnil styrodurom o hrúbke 50 mm. Kotvil som ho na niekoľkých miestach samorezkami, ale vyrezal som ho predtým tak, aby perfektne držal medzi hranolmi aj bez nich. Styrodur som pomocou flixibilného lepidla nalepil aj o stenu, kde OSB doska nebola. Na Styrodur som natiahol lepidlo so sieťkou (aj keď neviem či toto bolo úplne potrebné) a napokon som celý vnútorný priestor záchoda potiahol betónovým poterom. Ten držal len na šesťhrannom „králičom“ pletive.
Keď to celé dookola vytvrdlo, pustil som sa do betónovania spodku. Betónovali sme to do spádu, v hrúbke cca 5 až 10 cm.
Keď betón vytvrdol, začali sme chystať odvetrávanie záchodu. Odvetrávanie sme riešili pomocou odpadovej HT rúry 110, ktorá sa vo vnútri záchoda napájala na dve pozdĺžne rozrezané drenážne rúry 100 mm. Z nich som si spravil dva „tunely“ – po pravej i ľavej strane. Šlo mi o to, aby pod celou tou kopou bol vzduch. Rúry som kotvil do betónu, prípadne cez všetky tie vrstvy poterov a izolácie do OSB dosiek pomocou plechových pásikov (napr. tých na kotvenie okien), ktorými som rúru „obľapil“ a zašróboval. Do steny som si prebúral otvor na prechod odvetrávacej HT rúry a vyviedol to do výšky cca 3,5 metra von z domu.
Ďalšou zložitou časťou bolo oddelenie moču od stolice. To sme vyriešili vyformovaním vačšieho lieviku, aký dostanete v domácich potrebách. Nahrievaním teplovzdušnou pištoľou sme ho vyformovali tak, aby polka ostala okrúhla a polku sme sploštili. Tento lievik sme prišróbovali na hornú kryciu OSB dosku, s otvorom na sedenie a preskúšali sme, či dobre trafíme, či nebudú problémy. Po strane sme namontovali HT odpadovú rúru 40 mm. Prepoj medzi lievikom a HT rúrou sme vyriešili kúskom flexibilnej gumenej rúry, ktorú dostanete v akýchkoľvek väčších domácich potrebách / železiarstve. Tejto práci sa vyhnete, keď si cez internet zakúpite hotovú separovaciu vložku (údajne je to dostupné cez e-bay), prípadne celé záchodové sedadlo aj so separačnou vložkou a hadicou od Separett.
Ďalším krokom bolo zhotovenie vyvýšeniny za sedátkom (aby nepadal poklop a zároveň to slúži ako odkladací priestor) z OSB dosiek. Jedná sa len o OSB dosky zmontované pomocou uholníkov.
Predposledným bodom bol obklad celého záchoda a náter drevených konštrukcií zvnútra asfaltovým lakom. Na záver prišlo sedátko a záchod sa mohol začať používať. Keďže máme maličké deti, museli sme kúpiť (bohužiaľ nie lacnú) separačnú redukciu, keďže by bez toho celý obsah ich výlučkov padal do časti na odvod moču…
Namiesto splachovania používame piliny, prípadne popol, ktorý vždy po veľkej potrebe prisypeme. To je dôležitou podmienkou používania kompostovacích záchodov. Zhruba raz za mesiac som kopu zvonku prehrabol a pridal vrstvu slamy alebo lístia.
Naše skúsenosti po polroku:
pri vyberaní záchodu na jeseň po „tuhom“ nebolo ani stopy, lopata bola ľahká, všetko to pohltili tie piliny so slamou. Akoby som naberal len piliny a slamu. Preto do budúcna už len zhrabnem a nebudem pridávať vrstvy slamy či lístia.
Záchod v dome veľmi nesmrdí, občas to len cítiť keď sú pootvorené dvere a pričupíte sa.
Keď je veľký rozdiel teplôt, tak odvetrávacia rúra sa rosí. Možno riešiť izoláciou.
Keď je veľký rozdiel teplôt, pri vykonávaní potreby vám fučí do zadku 
(žena sa ponosovala ešte viac), riešil som to záslepkou, čo znamená mierne zvýšenie zápachu, ale nič hrozné, všetko vrámci normy.
Keďže lievik na separáciu moču je šróbovaný zospodu, môže dojsť k pomočeniu OSB dosky alebo obkladu, natrel som to aspoň asfaltom, treba trocha dávať pozor, alebo to riešiť kúskom plastu či pásikom nerezového plechu (tento problém odpadá pri plastovom prefabrikáte).
Do kompostu nepridávajte napr. šupky z ovocia, zeleniny, objavia sa mušky.
Skúsenosti po roku a pol:
Museli sme zaviesť sifón, nakoľko zo šachty razil zápach cez potrubie až hore. Sifón to bez problémov vyriešil.
Dosky nemokvajú
Treba vždy každého upozorniť pred vykonávaním potreby ako to funguje, najmä treba dávať pozor na malé deti od návštev. Už som zo dva krát vyšprtával detské hovno z lievika.
Odporúčame z času načas do lievika naliať aj vodu, napr. my tam lejeme tú, ktorá preteká z poistného ventilu bojlera pri ohreve.
Vyberanie tak dva krát do roka, ale nikdy som nevybral kompletne celý obsah.
Náčrty a výkresy nemám, ale verím že dodané fotografie v kombinácii s textom bude pre Vás dostatočne zrozumiteľné.