Veru už by to bolo aj 10 rokov čo som nebol na žiadnom festivale, kde sa aj stanuje. Vlastne som nikdy na nejaké festivaly moc nechodil, bol som kedysi dávno ako 19 ročný na Hodokvase a raz asi o dva roky na Topfeste, len kvoli tomu, že tam hrala kapela SKA-P. Až teraz, keď som začal hrávať s Brezami, navštívil som cez leto už dva festivaly. Jeden bol Hippie Jam vo Vrbovciach pri Myjave a posledný víkend sme sa zúčastnili slávnosti na sekierskych lúkach. Veľkosťou sa to nedoťahuje na podujatia menované vyššie, no o to príjemnejšiu skúsenosť mám, najmä čo sa týka ľudí.
Na Zaježovej sme s Brezami napokon nehrali, no boli sme už nachystaní že tam ideme, mali sme dohodnutý aj záskok ku kozám a ostatným zvieratám a tak sme sa tam celá rodina vybrali. Pred dvoma rokmi sme tam boli na dovolenke, takže Sekier už dobre poznáme. Parkovalo sa ďalej, až na družstve, odtiaľ sme museli ísť hore peši. Aj deti to napriek občasnému bedákaniu že nevládzu, zvládli.
Program nespočíval len v hudobných vystúpeniach, ale aj v rôznych prednáškach, workšopoch či aktivitách pre deti. Aj keď nie všetko je úplne pre nás, aj tak sme sa tam len akosi „ponevierali“ a mnoho aj tých vecí, ktoré by nás zaujímali nám akosi pomedzi rozhovory s priateľmi ušli. Ale aj stretnúť sa s priateľmi či osobne sa zoznámiť s tými, ktorých sme poznali len cez obrazovky považujeme za užitočné. Zúčastnili sme sa teda len prednášky o slovanskej mytológii, aktivít s deťmi a koncertu francúzskej dychovej kapely.
Medzitým som šiel znova na parkovisko po heligónku, nakoľko v prvej várke by sme ju neodniesli, máme na to málo údov. Prišli dažde a po nich sa nám vyčasilo. Keďže už mám skúsenosti s hrou na heligónku na akciách ako je táto, ale aj v rôznych krčmách či pred nimi, tak som vedel že koncert s Brezami vynahradím aspoň koncertom v rade na pivo.
A ktorou inou začať ako „Krčmárik maličký“. No a z radu bol zasa kruh, všetci spievali. Šla jedna ľudová pieseň za druhou. Ani som si neuvedomil koľko ľudí ma v tomto rade predbehlo a koľko sa pri mne vystriedalo. Minul som tam skoro celý repertoár. Až potom doma som si pospomínal: „Aha tuto som tam nehral, alebo tieto dve ďalšie“. V tom rade som strávil asi 45 minút, potom ešte pribudli dve gitary. Keď som sa dostal k svojmu pivu (jedno mi niekto podal už počas hry, ďakujem :)) tak sme ešte dáčo zaspievali a zábavu som prenechal gitaristom.
Potom neskor prišiel ku mne jeden Ind, ktorý študuje na Slovensku, pochvaľoval si melodiku slovenských piesní, ako aj spoločné spevy. Tiež si ale pochvaľoval aj krásnu čistú oblohu s pohľadom na Mesiac, nakoľko u nich pre množstvo smogu nie je možné niečo také pozorovať.
Pivo sa čapovalo do zaváraninových fliaš, nie do plastových jednorázových pohárov ako je to zvykom kdekoľvek na Slovensku. Rovnako tak jedlo sa podávalo do vlastných prinesených nádob. Ukázalo sa tu, že to čo je pre niektorých nepredstaviteľným problémom, je pre uvedomelých ľudí normálnou záležitosťou a problém s nerozložiteľným plastovým odpadom sa dá na podobných akciách bez problémov vyriešiť. Može to byť inšpiráciou pre ktorúkoľvek obecnú slávnosť či jarmok.
Zaujímavé bolo tiež státie v rade pri stánku s pizzou. Tam už som bol bez heligónky, no zistili sme že pred nami, za nami a aj za pultom sú ľudia z Liptova. To som zistil až po tom čo som sa chytil na tému o domácej výrobe ovocných vín, prevažne zo sliviek a trniek.
Festivaly podobné týmto hodnotím v porovnaní s veľkými festivalmi pozitívne. Tí ľudia tu tvoria akoby veľký kolektív, panuje tu priateľská nálada, chodia sem rodiny aj s deťmi.
P.S: Ďakujeme Majke za video
Video najdete na odkaze: