Tak ako svetlo, tak aj tma má svoje čaro. Svetlo – a je jedno či ho vnímame ako časť dňa (poludnie) mesiaca (spln) alebo roka (letný slnovrat, leto,) je plné pernej sily. Často sa u nás toto obdobie spája s plným pracovným nasadením. Častokrát nemáme čas na prechádzky, oddych, rozjímania v prírode, ani na knihy, šitie a podobne. Aj keď minulý rok sme si dopriali štvordňovú oddychovku po svätej zemi – Slovensku.
Čaro obdobia tmy v roku – a tým myslím dni i noci, je v tom, že človek má viac času na seba. Hlavné hospodárske a budovateľské práce sa skončili, dokonca aj kozy sú zasušené. Dni nám konečne umožňujú prechádzky po lese, rozjímanie v prírode. Dlhé noci umožňujú venovať sa sebe, rodine a priateľom. Čítať knihy, hrať spoločenské hry, trénovať na hudobné nástroje, navštíviť sa s našimi spolukolchozníkmi z východu. Milujem ten pocit, keď ideme okolo Lucie do Stropkova na výročnú kolchoznícku schôdzu a za Prešovom už sa šerí, prídeme skoro za tmy. Na stole nás čaká čaj, víno, pečivo, kapustnica.
Užívať si toto nádherné čaro tmy. Nebáť sa, že z nej vyjde bubák – ale ponoriť sa do seba. Užívať si túto tmu, ale aj to, že drobné svetlo sviečky v tejto tme vyznie oveľa krajšie a výraznejšie, ako pri svetle.
Po dvoch rokoch sme sa zúčastnili aj obradu zimného slnovratu u Žiarislava v stredisku na Medzi.
Krátku reportáž nájdete na adrese: https://www.zemosvet.sk/zimny-slnovrat-v-krajine-slovanov
Ale vzhľadom na to, že sa obrad konal v sobotu 18.12, čo je pochopiteľné, pokiaľ sa tam majú zísť pracujúci z celej krajiny ale i ČR, rozhodli sme sa zorganizovať slnovratový obrad i v našej dedine – Valaskej Dubovej – presne na deň Slnovratu. Snažil som sa pri tom využiť všetky prvky, ktoré sa na mňa počas predcházajúcich slnovratov nalepili.
V lese pri ohnisku a potôčku, ktorý preteká i poza náš dvor, sa zišli dve rodiny aj deťmi, vrátane tých od susedov. Doma sa napiekol obradný koláč – svargovník. Oheň zažali pomocou kresadla približne v tých minútach, kedy dochádzalo k slnovratu. Deti z tohto ohňa odpálili sviečky a postavili sa na štyri svetové strany. Privítali prichádzajúce Slnko. Nasledovala pieseň „Pásli ovce pastieri“ v sprievode heligónky.
PÁSLI OVCE
(novodrevná koleda)
Pásli ovce pastieri
Na poľane na medzi
Tam sa im duch ukázal
A na nebo ukázal
Oni sa ho uľakli
Na kolená pokľakli
Nekľakajte tancujte
Nové Slnko vítajte
Zahrajte na fujarky
Zapískajte píšťalky
Zahrajte na gajdice
Zatancujte divice
Zatancujte aj deti
nech sa nám duch poteší
Zahrajte aj na doby
Nech sa národ prebudí
Pásli ovce valasi
Na tom našom salaši
Nasledoval obrad koláča, pri ktorom sa gazda „schová“ za okrúhly koláč a opýta sa: „A či ma vidíte spoza tohto koláča?“ A ak ostatní odpovedia, že áno, tak zaželá, aby o rok, keď sa takto zídu, bol koláč taký veľký, aby ho spoza neho nebolo vidieť.
Predtým, než si koláč všetci rozdelili, gazda hodil kúsok do potoka, kúsok do ohňa, kúsok zahrabal do zeme a kúsok rozmrvil v ruke a vyhodil ho do vzduchu. Poďakoval sa živlom za úrodu a poprosil ich o pomoc v nasledujúcom hospodárskom roku. Potom už dostali z koláča aj obradníci, tiež sa napili vody, ktorú z potôčka zobrali na slnovrat takto pred rokom. Pokračovala hostina z domácich jedál a kvasených nápojov. Deti si užívali sneh a tmu.
Ťažko povedať koľké roky či stáročia sa v našej dedine nekonal slnovratový obrad, no boli by sme radi, keby sa nám podarila ustanoviť staronová tradícia a keby nás bolo každým rokom viac.